Výstup na Lysec – Veľká Fatra

Výstup na Lysec vo Veľkej Fatre sme s Anku plánovali už dlhšiu dobu. Nakoniec sa nám tam podarilo ísť v uprostred jesene. Malú Fatru vrátane celého Turca máme celkom dobre pochodenú a poznáme skoro každý kút tejto prekrásnej horskej krajinky. Tento krát sme sa rozhodli zvoliť troška inú alternatívu. Do oka nám padol Lysec, ktorý sa nachádza v pohorí Veľká Fatra. Na zdolanie tohto 1381 metrov vysokého vrchola sme potrebovali len základnú turistickú výbavu, odhodlanie zdolať takmer 900 výškových metrov a krásne jesenné počasie, ktoré Anka tak miluje.

Ak sa chystáš vystúpiť na jeden z hlavných vrcholov Veľkej Fatry, napríklad Ploskú alebo Krížnu z Turčianskej kotliny, potrebuješ prejsť niekoľko kilometrov dlhými dolinami. Dobrým príkladom je Gaderská, Necpalská alebo Belianská dolina. My si často volíme kopec s rýchlym nástupom a prudším stúpaním, pretože dlhé nástupy nás absolútne nebavia. Lysec je presne ten typ kopca, kde to platí na sto percent.

• 

Kde začína trasa výstupu na Lysec?

Pred tým ako som začal písať tento článok sme zistili, že na Slovensku nie je len jeden Lysec, je ich dokonca rovno šesť. Ten, kde sme boli sa nachádza vo Veľkej Fatre. V Západných Tatrách nájdeš Lysec južne od Salatínu a má výšku 1830 m n.m. V pohorí Tribeč je Veľký Lysec (547 m n.m.) kúsok od obce Kostoľany pod Tribečom, ktorému budeme venovať najbližší článok. Na Orave natrafíš na Lysec (945 m n.m.), pod Zvolenom sú dokonca dva, Malý (799 m n.m.) a Veľký Lysec (886 m n.m.). Ten posledný leží západne od Lučenca a má výšku 716 m n.m.

Na Lysec vo Veľkej Fatre sa môžeš vybrať tromi rozdielnymi cestami. Tá najdlhšia vedie z Belej (evanjelický kostol resp. oproti základnej školy) po modrej turistickej značke až na vrchol (čas 3:30 – 4:00 hod., vzdialenosť 8 km a stúpanie 880 metrov), viac informácií nájdeš v odkaze na mapu. Túto cestu si vieš skrátiť ak auto zaparkuješ v Jasenskej doline, prípadne sa vyvezieš až ku Chate Lysec 585 m n.m. (čas 2:15 – 2:30 hod., vzdialenosť 3,6 km a stúpanie 800 metrov), trasa je však veľmi prudká a náročnejšia, viac informácií v odkaze na mapu.

Druhá trasa vedie z obce Belá – Dulice po červenej značke ku Slávkovskej doline, ústie 520 m n.m. a ďalej pokračuje po žltej ceste cez sedlo Medzijarky až na Lysec (čas 3:30 – 4:00 hod., vzdialenosť 8,1 km a stúpanie 950 metrov), viac informácií v odkaze na mapu. Posledná trasa, ktorú mám asi najradšej, je chodník z Jasenskej doliny, o ktorom si povieme viac.

• 

• 

Lysec z Jasenskej doliny alebo z Belá – Dulice?

U nás je štandardné, že skoro všade chodíme autom, pretože sa nám to cenovo viacej oplatí, všade sme rýchlo a veľkou výhodou je, že môžeme so sebou zobrať aj čokoládového labradora Abbie. Tentokrát sme auto zaparkovali na bezplatnom parkovisku (GPS: 49°00’46.7″N 19°00’38.3″E) priamo pred lyžiarskym strediskom Jasenská dolina, Kašová (542 m n.m.). 

Vyrážame ráno o 8:00 hod., aby sme približne o pol jedenástej boli na vrchole Lysca. Počasie nám vychádza na výbornú. Je krásny slnečný jesenný deň, všade sú listy, pestrofarebné stromy a príroda je čarovná. Ideme po červenej značke popri známej Chate Kaške, krátkou asfaltkou ku menšej chatovej oblasti. V lese je množstvo hríbov, hlavne tých jedovatých muchotrávok, preto si miestami Abbie dávam na vôdzku.

Zakrátko prichádzame na lúky pod Lyscom, odkiaľ je neskutočný výhľad na Veľkú Fatru. Podobne krásne výhľady nájdeš aj nad obcou Záborie približne v týchto častiach. Ani sa nenazdáme a prichádzame k sedlu Medzijarky (740 m n.m.), kde pokračujeme doľava po žltej trase smer sedlo Poľka a Lysec.

• 

• 

• 

Lysec má prekrásnu horskú krajinu

Stúpanie je mierne a cesta je zatiaľ jednoduchá. Prichádzame na ďalšie lúky a križujeme malý les pod Lyscom. V  lese nie je ani nohy, ľudia už nie sú zvyknutí chodiť na turistiku ráno, ale skôr okolo obeda, tým lepšie pre nás, keďže si chceme oddýchnuť a nemáme radi promenádu v horách. Tento kopec patrí medzi menej komerčné, takže si to vieš viac užiť.

Toto ročné obdobie je priam stvorené na vychádzky do lesa. Počasie je ustálenejšie, teplota príjemná a stabilná. Keď sa ti stane, že sa na turistike zdržíš, nemusíš sa báť, že ťa poobede zastihne búrka alebo bude 35 stupňov. Nevýhodou je, že musíš byť lepšie oblečený, pretože vo vyšších nadmorských výškach často fúka silný vietor alebo prší, čo nie je tento prípad, teda aspoň zatiaľ.

Tesne pred vstupom do lesa je pod veľkým stromom malý kríž s menom dievčiny, ktorá tu zomrela pri nehode na štvorkolke. Podobných prípadov tu bolo posledné roky už viacero. Ľudia nerešpektujú zákazy a chodia do terénov, ktoré sú už náročné, bohužiaľ v tomto prípade zohral úlohu pravdepodobne aj alkohol.

• 

• 

• 

Prudké stúpanie do sedla Poľka

Prechádzame cez les a turistický chodník je čoraz náročnejší. Pred jeho koncom je potrebné sa napojiť doľava na prudký chodník, ktorý vedie do sedla Poľka. Nemusíš sa báť, že to netrafíš, navedie ťa tam turistická šípka a celá trasa je veľmi dobre označená. Začína sa nám troška zaťahovať, fúka studený vietor a vyzerá, že bude pršať.

Aj v tomto prípade platí, že počasie sa na horách mení behom niekoľkých minút a vo výške nad 1000 metrov už treba byť na niečo takéto pripravený. Základom sú samozrejme dobre topánky, nepremokavá a vetru odolná bunda s dobrým vodným stĺpcom. Ono sa to nezdá, ale keď máš na chrbte ruksak a výrazne tlačí na materiál bundy, tak 6000 milimetrová vodeodolná úprava ti už nepomôže a bunda zakrátko premokne. Odporúčam preto si priplatiť a siahnuť už po 15000 či 20000-cke, ktorá disponuje špeciálnou membránou, ktorá navyše v rovnakom množstve odvádza vlhkosť (pot) a rýchlejšie uschne.

• 

• 

Sme pri sedle Poľka vo výške 1086 m n.m. a v nohách cítime, že už máme nejaké výškové metre za sebou. Zo sedla je to priamo hore po hrebeni približne hodinka. Otvárajú sa nám krásne výhľady na celú Belianskú dolinu, vrchol Borišov a okolité kopce Veľkej Fatry. Turčianska kotlina je zahalená v hmle, odborne sa to volá inverzia, v tomto prípade to úplne neplatí. Márne som dúfal že sa počasie vyjasní, no začal fúkať nepríjemný južný vietor, ktorý výstup ešte zhoršoval.

• 

• 

• 

Koľko kopcov má záverečný hrebeň Lysca?

Z pravej strany máme dobrý výhľad do Belianskej doliny a čiastočne sa za mrakom ukázal aj Borišov. Za 10 minút prejdeme prvú časť hrebeňa a na ľavej strane sme uvideli malý prístrešok, ktorý je pokrytý šindľom. Do vnútra, teda aspoň do prvej časti sa dá dostať, druhá časť je zamknutá a nie je sprístupnená. Môžeš tu prečkať nepriaznivé podmienky napr. búrku alebo prudký dážď. Z ľavej strany má prístrešok niekoľko medzier a často sa tu ukrýva lesná zver. Neviem či by som si tam vedel predstaviť prenocovanie v spacáku.

Hrebeň Lysca býva na vrchole veľmi klamlivý. Stále si myslíš, že si už hore, no pred sebou vidíš stále ďalší a ďalší kopec. Asi ti to troška uľahčím, kopce sú 3, ten prvý je najprudší, ostatné sú už ľahšie a výrazne kratšie. Bol som tam už minimálne 3 krát, no nikdy som si nepamätal, koľko ich je naozaj, reku zapamätám si to, aby som to mohol napísať do blogu a pomôcť ďalším turistom.

• 

• 

• 

• 

Posledné metre pod vrcholom Lysec

Niekoľko desiatok metrov pod vrcholom si treba dávať počas turistiky väčší pozor. Je tu prudký zráz do Belianskej doliny. Tu môžeš vidieť staré obydlia a humná pastierov oviec, ktorých bolo kedysi v týchto kopcoch mnoho. Dnes sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Z tohoto miesta je už veľmi dobre vidieť vrcholový smerovník. V pozadí môžeš vidieť Malý Lysec 1298 m n.m. a NPR (národnú prírodnú rezerváciu) Madačov o rozlohe 345 ha, ktorá je zaradená do najvyššieho piateho stupňa ochrany. Nachádzajú sa tu vzácne bukovo-jedľové lesy a lokálny výskyt tisu obyčajného.

• 

• 

• 

Konečne sme hore (Lysec 1381 m n.m.)

Na vrchole Lysca vo výške 1381 m n.m. máme pocit, že sa rukou dotýkame oblakov. Je skoro úplne zamračené a z južných svahov fúka nepríjemný vietor, ktorý cítiť až v kostiach. Bude to zrejme tým, že sme úplne prepotení a túra dala kondičke poriadne zabrať. Rýchlo sa poobzeráme a zostupujeme do závetria, kde si na seba hodíme suché veci, dáme si teplý čajík a naobedujeme sa.

Za dobrého počasia by bolo okrem celej Turčianskej kotliny vrátane Malej Fatry, vidno aj Rakytov (1567 m n.m.), Čierny Kameň (1479 m n.m.), Ploskú (1532 m n.m.), Borišov (1509 m .n.m.) a hlavný hrebeň Veľkej Fatry (Ostredok a Krížnu). Ak máš dobré oči, uvidíš aj vrcholky Západných Tatier, prípadne Nízkych Tatier.

• 

• 

• 

Zostupová trasa z Lysca

Zostupujeme po tej istej trase, ktorá nám dá miestami zabrať, pretože na kamienkoch a listoch sa šmýka. Určite tu nechoď v teniskách s hladkou podrážkou. Naozaj je dôležitá pevná obuv a to hlavne pri zostupe. Na to málokto myslí, pretože riziko vyvrtnutia členku je pri nevhodnej obuvi naozaj vysoké.

Zostup do Jasenskej doliny nám trval maximálne dve hodiny, počasie sa začalo vyjasňovať a vietor prestal fúkať. Dole bolo príjemných 15 stupňov. Túru hodnotím ako stredne náročnú, pre niekoho so slabšou kondíciou ako náročnejšiu. Prevýšili (celkové stúpanie) sme takmer 900 výškových metrov a prešli 7,5 km. Výstup nám trval približne dve a pol hodiny, zostup dve hodiny. Cele sme to teda stihli za otočiť 4 a pol hodiny.

Napíšeme ti pár tipov na výlet, kam sa môžeš vybrať najbližšie dni. Je ním napríklad Kaľačianska Magura a Suchý, zaujímavá Ferrata HSZ Martinské Hole alebo výstup na Minčol.

Anka a Denis.

---

Galéria obrázkov z kopca Lysec (Veľká Fatra)

Kadetadeposvete.sk na Instagrame