Po stopách trhliny 1 – Veľký Tribeč

Po tom, ako som v zime dočítala knihu Trhlina, od Jozefa Kariku, vedela som, že keď pominie marec, vyberieme sa po stopách Trhliny. Ten pocit, keď vieš, že tam jednoducho musíš ísť a vidieť všetky tie veci na vlastné oči. Určite tam bolo aj váhanie, pretože lesy v okolí Tribeča sú veľmi zradné a každý z okolia Nitry vie, že je v nich niečo záhadné. Časť tejto oblasti sme už pochodil a viac podobných informácií nájdeš v článku o Zobore, Žibrici, hrade Gýmeš a hrade Hrušov. Ďalší článok bude venovaný druhej časti Po stopách trhliny 2, kde sa dozvieš informácie o okružnej trase zo Zlatna, cez Čierny hrad, Kamenné vráta, Mišov vrch, Javorový vrch až do Zlatna.

Na Veľký Tribeč sa nám nakoniec podarilo ísť až v apríli, čo nám ale vôbec nevadilo, vzhľadom na udalosti, ktoré sa tam diali a stále dejú. Po stopách Trhliny 1 sme išli spolu s kamarátmi, predsa len, čím nás je viac, tým lepšie. Oblasť Veľkého Tribeča je známa tým, že už po stáročia sa tam strácajú ľudia, nikdy ich nedokázali nájsť. Či už šli na hríby, alebo z dedinskej zábavy, krátili si cestu cez kopce, ktoré sa im stali osudné. Toto nie sú žiadne výmysly, vieš si to dohľadať v obecných kronikách, prípadne mrknúť na zoznam nezvestných osôb na Slovensku, kde nájdeš aj zopár takých, ktorí sú stále hľadaní. Naposledy sa tam stratil človek v roku 2017. Už rozumieš, prečo sme tam nešli v „tom“ období?

Naša cesta začína v obci Zlatno, ktorá je spomínaná v knižnej Trhline a odkiaľ išli aj hlavní hrdinovia. Napojili sme sa na červenú značku smer Zlatno – Pod Vŕškami (381 m n.m.), kde sme prišli asi po 1,5 km. Cestou nás sprevádzal krásny zelený les, ktorý vie mať takéto sýte zelené farby iba na jar. Bolo síce trošku pod mrakom, ale na turistiku ideálne počasie. Zatiaľ sme šli v podstate po rovine, a po ďalšom cca 1,5 km sme prišli na rázcestie v obci Kľačany. Pri značke Horáreň Kľačany (350 m n.m.) sme odbočili doprava smer Sedlo pod Veľkým Tribečom, čo mala byť asi hodina cesty. Po ceste sme videli asi posledný obývaný dom pred vstupom do lesa, kde sa vonku pásli ovečky, ale akonáhle uvideli nášho psa Daga, zdekovali sa späť za ohradu.

• 

• 

• 

• 

• 

Na konci obce Kľačany sme odbočili doprava a nasledovalo mierne stúpanie, ale nebolo to nič strašné. Dá sa pri tom pozorovať krásny zelený les pod vrcholom Kozlišov (496 m n.m.). Les je čoraz redší a vidíme výhľad na celú centrálnu časť pohoria Tribeč a priamo pred nami jeho najvyšší vrchol Veľký Tribeč. Z ľavej strany vidíme Ploskú (577 m n.m.) a Zrúcaninu hradu Gýmeš (514 m n.m.).

• 

• 

• 

Postupujeme stále vyššie a popri šliapaní rozoberáme miestne legendy a polemizujeme o tom, ako tu asi ľudia žili, keď boli v rozmachu miestne osady a osídlené staré opevnenia. Dva krát sme sa ocitli na veľmi podobných rázcestiach, a ten, kto nesleduje značky by dal ruku do ohňa za to, že sú to tie isté miesta. Našťastie Chodník križujú cykloturistické chodníky naprieč celým Tribečom. Sú veľmi dobre značené a riziko, že sa stratíte klesá. Od posledného rázcestia začalo výraznejšie stúpanie až k poľovníckemu posedu odkiaľ vidno Malý Tribeč (772 m n.m.). Neskôr prechádzame cez zvláštny, veľmi starý a tajomný les. Pne stromov sú hrubé aj 1 meter a určite majú viac ako 100 rokov. Pred koncom tejto cestičky treba podľa červenej šípky prudko zabočiť doľava. Prechádzame ešte krátkym úsekom s výhľadom na Čierny hrad (573 m n.m.).

• 

• 

• 

• 

• 

Čas nám ubiehal akosi rýchlejšie a keď sme chceli skontrolovať, kde sme, GPS nás nedokázala zamerať, prípadne nás zamerala o dobrých 10 km južne, zlvášne. Podobný problém je tu aj s mobilným signálom a takmer vôbec sa nikam nedovoláte. Prišli sme až k Pustovníkovej studničke (710 m n.m.), kde sme sa osviežili  a prvýkrát pocítili zvláštno tohto miesta. Neďaleko studničky stála okolo roku 1934 Pustovníkova chatrč, ako ju miestni nazývajú. Žil v nej pustovník, ktorého málokedy niekto zahliadol, bol veľmi sebestačný, sadil si tam zemiaky aj obilie. Do dediny schádzal veľmi málo. Na jeseň, keď už mal nachystané všetky zásoby na zimu, odišiel niekam preč a chatrč nezamkol, nikdy to nerobil. Keď sa ale vrátil, zistil, že mu zmizli všetky zásoby a vraj na chatrč napísal niečo ako „keď si mi všetko zjedol, príď si zjesť aj mňa!“ Naposledy ho tu vraj videli počas 2. svetovej vojny, odvtedy ho už nikto nikdy nevidel. Na mieste, kde stála Pustovníkova chatrč, sú teraz už len stopy základov a tabuľa, na ktorej je napísaný jeho príbeh.

Ak sa rozhodneš osviežiť sa vodou zo studničky, pod jej strechou nájdeš fotografiu z čias minulých, kde je vyobrazený pustovník v spoločnosti iných ľudí. Toto miesto bolo dosť zvláštne a tak sme radšej pokračovali ďalej na Sedlo pod Veľkým Tribečom (749 m n.m.). Odtiaľ to bolo už len 20 minút a dostaneš sa tam po červenej, modrej aj zelenej značke. Les tu bol záhadný, všade bolo vidieť pozostatky obranných valov a celkovo mal takú pochmúrnu atmosféru. Ponáhľali sme sa ale na vrchol, hlad je totižto veľká hnacia sila.

• 

• 

• 

Konečne sme tu! Vrchol Veľkého Tribeča (829 m n.m.) je nevýrazný, nie je odtiaľ prakticky žiaden výhľad, ale dá sa tam opekať a tiež oddýchnuť ak je vonku pekne. Keď sme tam prišli my, fúkal studený vietor a odmŕzali nám prsty. Tak sme sa len rýchlo posilnili, zapísali sa do vrcholovej knihy a pomaly šli nižšie, kde už nebola taká zima. Hore sme stretli cyklistu, ale to bol jediný človek počas celej túry.

• 

• 

• 

• 

• 

Je super, že aj v okolí Nitry vieš vybehnúť na kopce a vidieť miesta, kde si ešte nebol. Tak to bolo aj s nami a sme radi, že sme zase objavili kúsok nepoznaného. Žiadna väčšia záhada sa nekonala, ale musíme priznať, že táto oblasť má niečo, čo inde neuvidíš a nepocítiš. Celkovo nám okruh od Zlatna cez Veľký Tribeč a naspäť trval cca 5 hodín, prešli sme asi 15 km s prevýšením 531 m a 22 300 krokmi. Pre lepšiu predstavu si pozri mapu pod článkom, prípadne celú trasu nájdeš v tomto odkaze.

Nezabudni nás sledovať, aby ti neušla aj druhá časť okruhu Po stopách Trhliny 2, kde sme si vyšliapali na Čierny hrad, Kamenné vráta a Mišov vrch a Javorový vrch.

Anka a Denis.

Zoznam stratených a nezvestných osôb v Tribeči

• 1929 – Nezvestný 47 ročný lesník Štefan Samšala sa vydal koncom novembra na pravidelnú pochôdzku po lesnom revíri v oblasti Veľkých Uheriec a navždy sa stratil. Les poznal ako svoju dlaň, no o pár mesiacov našli už len znetvorené pozostatky jeho tela.
• 1930 – Necelý rok po udalosti sa stratila len 18 ročná Mária Šlajzerová, ktorá sa cestu z Mankviec do neďalekého Zlatna krátila lesom.
• 1934 – Koncom roka sa stratil robotník Ján Murgaš zo Žíran, ktorý sa pravdepodobne prepadol do čiernej priepasti v oblasti kameňolomu pod Žibricou.
• 1939 – Robotník Walter Fischer sa v januári vydal na zimnú prechádzku zo Zlatna na Čierny hrad a stratil sa. O mesiac prebiehala veľká pátracia akcia, no bez výsledne. O tri mesiace neskôr našli Waltera Fischera s početnými reznými ranami a rozsiahlymi popáleninami v bezvedomí neďaleko Zlatých Moraviec. Po tomto zážitku trpel ťažkými psychickými problémami a svoj život dožil v psychiatrickom ústave v Žiline.
• 1954 – Na jar roku 1954 našli v lese neďaleko obce Oponice telo muža v pokročilom štádiu rozkladu. Doposiaľ sa ho nepodarilo identifikovať.
• 1966 – Pri obci Jelenec sa na lesnej ceste našlo auto manželov Jana a Aleny Belanovyčovcov. Manželia sa navždy stratili v pohorí Tribeč.
• 1980 – 76 ročný český dôchodca Antonin Topil už niekoľko dní neotváral dvere domu na konci obce Skýcov. Polícia zistila že dom bol zamknutý z vnútra. Bol vyhlásený za mŕtveho a jeho telo sa nikdy nenašlo.
• 1995 – Na ceste medzi Skýcovom a Klatovou Novou Vsou našli opustené autom známeho podnikateľa Jána Šalu. Auto bolo otvorené, hralo autorádio, našli doklady a hotovosť vo výške jedného milióna korún v rôznej mene. Dodnes je Ján Šala nezvestný a medzinárodne hľadaný.
• 2011 – Len 20 ročná Lucia Zaťková sa vybrala na turistiku zo Zlatna na Javorový vrch. Bola takmer 2 dni nezvestná a keď ju našli, mala podobne ako ostatné osoby dorezané ruky.
• 2012 – Polícia začala 25 júna pátranie po 59-ročnom Jaroslavovi Buránskom z obce Žírany. Hubár sa vybral pravdepodobne na hríby v okolí Žibrice a dodnes je nezvestný.
• 2017 – Marek Horváth sa vracial 12 augusta z hodovej zábavy v obci Skýcov. Po dvoch dňoch ho našli v zúboženom stave s početnými reznými ranami a dezorientovaný pri obci Skýcov. Po prevoze do nemocnice o niekoľko hodín zomiera. Záhadou je, že jeho telefón sa našiel na úplne inom mieste.

---

Galéria obrázkov po stopách trhliny 1 – Veľký Tribeč

Kadetadeposvete.sk na instagrame