Marmoláda je najvyšší vrchol a ľadovec v talianskych Dolomitov, ktorý sme navštívili tento rok počas výletu v Slovinsku a Taliansku. Niekoľko pekných dní sme strávili pri ľadovcovom jazere Lago di Garda a v historickej Brescií. Prešli sme sa po horskom mestečku Trento a teraz naše kroky okrem Marmolády smerujú k priezračnému jazeru Lago di Carezza a majestátnym tritisíckam Sassolungo a Sassopiatto o ktorých si povieme v ďalších článkoch.
Kompletný 10-dňový výlet sme rozdelili do niekoľkých zaujímavých článkov, ktoré budeme pravidelne pridávať. Blogy budú obsahovať tie najlepšie zážitky a postrehy z našich ciest. Opäť máme množstvo kvalitných fotiek, videí a rád, takže sa máš určite na čo tešiť. Články sme rozdelili nasledovne: Ľubľana a Maribor – Najkrajšie mestá v Slovinsku, Jazero Bled – Najkrajšie jazero v Slovinsku, Roklina Vintgar – Krasová tiesňava v Slovinsku, Vodopád Savica a Bohinjske jazero v Slovinsku, Hrad Predjama – Slovinsko, Škocjanské jaskyne – Najväčší jaskynný systém, Lago di Garda a Brescia, Trento – Mesto v srdci Dolomitov, Marmolada – Najvyšší vrch Dolomitov, Lago di Carezza – Priezračné jazero v Dolomitoch, Sassolugno a Sassopiatto – Talianske Dolomity. Na konci celej série článkov pripravíme itinerár a zostriháme video z našich zážitkov.
Jazero Lago di Fedaia a Porta Vescovo
Na ďalší deň ráno ideme oddýchnutí po chladnej noci k jazeru Lago di Fedaia k odbočke na chatu Rifugio Castiglioni Marmolada. Prechádzame cez Canazei a na konci kruhového objazdu odbočujeme doprava na cestu číslo SS641. Ďalších 11 km (cca 15 min.) prechádzame serpentínami s vysokým stúpaním a pozor treba dať aj na motorkárov a cyklistov. Niet sa čomu čudovať, je to obľúbený horský prechod zo stúpaním 650 m.
Hneď ako prídeme k chate odbočíme doprava a pokračujeme po priehradnom múre Lago di Fedaia. Na konci odbočíme doľava na bezplatné parkovisko (GPS: 46°27’30.7″N 11°51’54.1″E), ktoré leží neďaleko baru a obchodíku so suvenírmi Bar Diga Suovenirs.
Ak by si sa chcel prejsť cestičkou pozdĺž jazera Fedaia, tak sa dostaneš na vrchol sedla Passo Fedaia (2057 m n.m.), odkiaľ uvidíš krásny výhľad na opačnú stranu doliny Malga Ciapela. Narýchlo balíme veci na turistiku a vyrážame cez priehradu smer Mesolina (2642 m n.m.) a sedlo Porta Vescovo (2538 m n.m.), aby sme si pozreli Marmoladu aj z iného uhla. Túto stredne náročnú turistickú cestu so stúpaním do 460 metrov lemujú serpentíny s prekrásnymi výhľadmi na všetky možné strany (viac informácií v priloženej mape).
Počas tohtoročnej zimy vo výške nad 2600 metrov napadlo miestami 4 až 5 metrov snehu a Marmolada zostala na začiatku leta ešte stále zasnežená. Na Porta Vescovo je situácia veľmi dobraá, vidno len drobné stopy snehu, ktoré obchádzame bez najmenších problémov.
Začíname blúdiť, pretože chýbajú značky a smerové tabule. Zakrátko sa napájame na pôvodnú turistickú cestu a za necelú polhodinku prichádzame k opustenej chatke vo výške 2330 m n.m. Žijú tu svište a iné horské zvieratká. Pár z nich sme dokonca zazreli, no hneď sa išli skryť. Nechceme ich vyrušovať, dnes sme tu zrejme prví návštevníci. Urobíme si ešte pár fotiek a pokračujeme na Porta Vescovo.
Situácia s počasím sa začína horšiť, mračí sa a ja mám mierne obavy, že príde búrka. Do sedla je to už len nejakých 20 minút, treba sa prekonať a ísť. Zo sedla sa nám naskytol krásny výhľad na opačnú stranu k lyžiarskemu stredisku Arabba a Passo Pordoi a vrchol Pizz Boe (3152 m n.m.), ktorý sa nám podaril zdolať pred pár rokmi. Ak by si chcel vedieť viac o absolvovanom výstupe na túto tritisícku, tak si prečítaj článok o talianskych Dolomitoch.
Ďalšou variantou, ako si môžeš predĺžiť výstup, je vydať sa na Messolinu (1642 m n.m.). Zvoliť si môžeš napríklad ľahšiu pešiu turistickú trasu so stúpaním ďalších 400 metrov a trvaním približne hodinu a pol. Alebo zvolíš náročnejšiu Ferratu Delle Trince (obtiažnosť D), kde budeš potrebovať aspoň základné skúsenosti s lezením (ďalšie informácie nájdeš na tejto stránke).
Pod zasneženou Marmoladou
Zostúpili sme k jazeru Lago di Fedaia a pokračujeme cez priehradu k dolnej stanici lanovky Fedaia – Pian Fiacconi. Zostup nám trval približne 40 minút, čo je cca 2,6 km. Pod Marmoladou už bolo dosť snehu a preto sme sa rozhodli použiť lanovku. A to sme ešte ani len netušili, čo nás čaká hore. Lanovka ma zvláštny tvar klietky, kde sa zmestia maximálne 2 osoby naraz.
Lanovka prekonáva výšku 570 m, je dlhá 1226 m a bola vyrobená už v roku 1974. Jedna jazda trvá približne 15 minút, otvorená je od 8.6 do 15.9 a premáva v časoch od 8:30 do 16:30 hod. (počas obeda od 12:30 do 13:30 hodiny nepremáva). Cestovať môžeš s deťmi alebo so štvornohými miláčikmi. Cenník lanovky: 9,5 € (lístok hore), 9 € (lístok dole) a 15 € (spiatočný lístok).
Cesta hore nám pripadala ako večnosť, čas nám krátil prekrásny výhľad na zasneženú Marmoladu a celú centrálnu časť Dolomitov. Pri chate Rifugio Pian dei Fiacconi vo výške 2626 m n.m. bolo vyše troch metrov snehu. Každý pohyb po snehovom poli a ľadovci bez výbavy bol veľmi nebezpečný. Počas snehovej nádielky a tak isto aj v období teplého počasia je potrebná kompletná ľadovcová výbava. Mám tým namysli ferratový set (prilba, sedací úväz, tlmič pádu a rukavice), lano, cepín, mačky, vysielačka a podobne.
Tento rok sme išli na dovolenku dosť naľahko s minimálnou výbavou. Nechceli sme zbytočné riskovať výstupom na Marmoladu za takých podmienok aké tu vládli. Určite sa tam plánujeme najbližšie roky vrátiť a zdolať tento prekrásny ľadovec. Chata Pian dei Fiacconi je výborne vybavená, vieš si tu oddýchnuť, ubytovať sa, výborne sa najesť a dať si skvelú kávičku. Z reštaurácie je výhľad na celé pohorie Piz Boe, ktoré nám z tejto strany pripomína pohár so šľahačkou.
Ako sa dostať na vrchol Marmolady
Na vrchol Marmolady vedie hneď niekoľko veľmi zaujímavých ciest. Najobľúbenejšia je turistická trasa vedúca z chaty Pian dei Fiacconi (2626 m n.m.), ktorá z pravej strany obchádza pohorie a nadväzuje na Via ferratu Forcella Marmolada. Od chaty je potrebné zostúpiť asi 70 m nižšie a napojiť sa na pôvodnú cestu, ktorá vedie priamo pod lanovkou. Chodník pokračuje do sedla Forcella della Marmolada (2869 m n.m.) a na konci sa zasa rozdeľuje do téčka. Tu je potrebné odbočiť doľava a pokračovať tou istou via ferratou až na vrchol Punta Piena (3343 m n.m.), teda na Marmoladu.
Via ferrata nie je náročná, obtiažnosťou je to B-čko a zvládnu ju aj ferratisti začiatočníci. Je veľmi dlhá, a často sa pohybuješ vo výške nad 3000 m n.m. Celkové stúpanie je viac ako 1000 metrov, na čo potrebuješ už dosť dobrú kondíciu. Často budeš pociťovať problémy s výškovým rozdielom (bolesti hlavy, nevoľnosť a dýchavičnosť) je to normálne, pokiaľ si sa zatiaľ výškovo neadaptoval.
Z vrcholu je potrebné zostúpiť po snehovom poli, ktoré smeruje doprava k chate Rifugio Ghiacciaio Marmolada (2700 m n.m.). Tu sa jedná už len o klasickú zostupovku. Treba dávať pozor na trhliny v ľade, používať správnu ľadovcov techniku (mačky, cepín), byť stále naviazaný lanom a samozrejme maximálne obozretný. Viac informácií o možnostiach trasy nájdeš na stránke bergsteigen alebo si pozri priloženú mapku. V odkazoch nájdeš všetky potrebné informácie bez zbytočného hľadania na iných stránkach a blogoch.
Minuloročné teple počasie pod Marmoladou
Podobne teplé počasie ako minulú sezónu tu už roky nebolo. Miesta, ktoré boli zakryté ľadom boli minulý rok úplne odkryté. Spravili sme si krátku túru z chaty Rifugio Pian dei Fiacconi cez chatu Rifugio Capanna al Ghiacciaio k vrcholu Sasso delle Undici, ktorý leží vo výške 2750 m n.m. Tu vedie iba krátky turistický chodník, potom sme išli iba podľa navigácie a vlastných skúseností. Výhľady boli neskutočné a počasie takmer bezchybné.
Ferrata Eterna alebo lanovka na Marmoladu
Okrem všetkých spomínaných trás sa tu nachádza jedna z najkrajších via ferrat v Dolomitoch. Via Ferrata Eterna (Brigata Alpina Cadore) je veľmi dlhá, niekoľkohodinová túra s obtiažnosťou D/E. Ferrata je naozaj len pre skúsenejších ferratistov s výbornou kondíciou. Na vrchol Marmolady vedie z opačnej strany aj kabínková lanovka. Dostaneš sa k nej z časti Malga Ciapela. Otvorená býva od 22.6 do 15.9 v čase od 9:00 do 16:00 hod. Premáva aj počas zimnej sezóny. Spiatočný lístok na vrchol Punta Rocca stojí: 30 € (dospelá osoba) a 15 € (dieťa do 14 rokov).
Poobede sa presúvame späť cez Canazei a do mestečka Campitello di Fassa, kde sme ubytovaní v kempe Miravalle – Vall di Fassa. Je to jeden z najkrajších kempov v akom sme boli (cenník ubytovania a GPS: 46°28’29.6″N 11°44’26.2″E). Má 5 hviezdičiek, je veľmi čistý, priestranný, miesta pre stany a karavany sú rovnaké. Výhodou je, že v okolí sa nachádza niekoľko výborných reštaurácií a kaviarní. Máme pre teba dobrý tip na reštauráciu kúsok od kempu Ristorante – Bed & Breakfast Tobia, kde sme si dali tradične výbornú taliansku pizzu a kávu.
Na ďalší deň sa pôjdeme pozrieť k priezračnému jazeru Lago di Carezza, ktorého čistá voda a panoráma stoja za návštevu. Plánujeme tiež turistiku okolo Sassolunga a Sassopiatta. Kto vie, možno že sa zastavíme aj na vrchole Col Rodella.