Ploská cez Čierny Kameň – Veľká Fatra

Vrch Ploská sa nachádza na hrebeni pohoria Veľká Fatra. S jeho nadmorskou výškou 1532 m n.m. sa radí medzi šiesty najvyšší vrch Veľkej Fatry. Najvyšší vrchol je Ostredok (1596 m n.m.). Veľká Fatra vyniká rozsiahlymi plochami holí, skalnatými útvarmi a zachovalými lesmi. Tvorí jedno z najrozsiahlejších jadrových pohorí Vnútorných Západných Karpát vo Fatransko-tatranskej oblasti.

Ploská z Liptovských Revúc

Na Ploskú sa vieš dostať rôznymi trasami, my sme si vybrali tú z Liptovských Revúc. Zaparkovali sme v Strednej Revúcej pri kostole Obetovanie Pána (698 m n.m.), kde sa nachádza bezplatné parkovisko (GPS: 48°55’23.0″N 19°10’49.1″E). Hneď oproti je obecný cintorín a vedľa smerová turistická tabuľa – Náučný chodník Čierny Kameň.

Išli sme skoro ráno, takže sme nestretli skoro nikoho. Žltou turistickou trasou vedie náučný chodník, takže po ceste sme sa dozvedeli čo to nové o prírode v tejto oblasti. Po ceste míňame malú studničku s prameňom a potôčikom Mala Turecká. Toto miesto je určené na kempovanie, no zem je značne rozrytá traktorom a mierne vo svahu, takže stanovanie neprichádza do úvahy. Približne za 1,3 km prichádzame k starému salašu Marčekovo, ktorý pozostáva z dvoch chatiek. V prípade zlého počasia sa tu vieš aspoň na pár minúť schovať.

Čierny Kameň (1479 m n.m.)

Pôvodne sme plánovali aj výstup na Čierny kameň (1479 m n.m.), ale zistili sme, že toto územie je zaradené do Národnej prírodnej rezervácie s piatym, teda najvyšším stupňom ochrany. Flóra a fauna je v tomto území výnimočná a preto chránená, rastie tu dokonca aj Plesnivec Alpínsky. Predmetom ochrany sú najmä pralesovité porasty, vysoké papradiny smreky a kosodrevina.

Sedlo pod Čiernym Kameňom (1266 m n.m.)

Bol krásny jasný teplučký deň, všetko okolo nás zelené, výhľady boli už tu prenádherné, takže sme sa tešili hore na ešte krajšie. Sedlo pod Čiernym Kameňom (1266 m n.m.) má výbornú polohu a leží na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Dali sme si spoločnú fotku a krátku prestávku na doplnenie pitného režimu. Ak by sme sa vybrali opačnou stranou, prešli by sme Minčol (1398 m n.m.) a vyšli až na vrchol Rakytov (1567 m n.m.), ktorý poznáme z detstva.

Pokračovali sme opačnou stranou cez les, tentokrát už po zelenej, smer Sedlo Ploskej (1396 m n.m.). V lese sme dokonca videli zvyšky snehu, veď predsa len, bolo dosť dlho chladno. Ako sme tak kráčali lesom, chvíľu som mala pocit, akoby bola jeseň, lístie pod nohami, spiace stromy, a pritom dole už bolo hotové leto.

Sedlo Ploskej (1390 m n.m.)

Prišli sme na Sedlo Ploskej, ktorej vrchol sme už videli pred nami. Nachádza sa v závere Ľubochnianskej doliny, pričom rozdeľuje vrchol Ploská a Čierny Kameň. Smerová tabuľa ukazovala po žltej 30 minút. Tu už začalo dosť fučať, obliekli sme bundy a hor sa na vrchol. Zabralo nám to určite menej ako bolo písané, za asi 15 minút sme sa už kochali výhľadom. Ploskú spoznáš veľmi jednoducho – je ploská, a preto je dosť ľahko identifikovateľná aj z veľkej diaľky.

Ploská (1532 m n.m.)

Konečne sme na vrchole Ploská v nadmorskej výške 1532 metrov, ktorú spoznáš podľa charakteristického ploského vzhľadu. Bola taká dobrá viditeľnosť, že sme v diaľke zahliadli aj tatranský a fatranský Kriváň, Západné Tatry, Nízke Tatry a celú Malú Fatru. Nesmieme zabudnúť aj hlavný hrebeň Veľkej Fatry s vrcholmi ako Rakytov, Borišov, náš obľúbený Lýsec 1381 m n.m., ktorému sme venovali samostatný článok. Najbližšiu dobu plánujeme výstupy na hlavné vrcholy Krížna a Ostredok (1596 m n.m.).

Zostup z Ploskej do Liptovských Revúc

Najradšej by sme pokračovali na Borišov (1510 m n.m.), ale keďže auto sme mali dole, museli sme sa vrátiť do Liptovských Revúc. Dali sme si skromný obedík, pofotili sa a šup dole. Zišli sme teda rovnakou trasou do sedla, odkiaľ sme ale išli po žltej smer Liptovské Revúce. Mala to byť približne hodinka cesty. Táto trasa má tiež svoje čaro, vedie totiž cez lúky a pasienky. Stretli sme stádo ovečiek, ktoré si to valili po turistickej trase Vyšnie Mogury. Je naozaj rarita vidieť takto voľne pasúce sa stádo v horách. Keď sme okolo nich prechádzali, zvedavo nás sledovali a my ich.

Výhľady na tejto trase sú aj preto nádherné, že je tu zriedka vidieť vyklčované lesy. V tejto časti Veľkej Fatry sú lesy pomerne zachované, všetko je zelené a husté lesy lemujú pohoria. Veď tak by to malo byť, či nie? Prichádzame do Vyšných Revúc, odkiaľ je to asi 15 minút k autu. V podstate vieš ísť hore aj po tejto trase ale pozor, je oveľa strmšia, ako tá zo Strednej Revúcej.

Ideme po asfaltke a obdivujeme domy a chatky, ktoré si tu ľudia zveľaďujú. Inak odporúčame túto lokalitu, ak chcete ísť s priateľmi na chatu, my sme tu boli dvakrát a vždy sa nám páčilo. Dajú sa odtiaľto robiť krásne túry a nie len tie náročné.

Sumár výstupu na vrch Ploská

Celkovo nám táto tura trvala približne 4 a pol hodiny, aj keď oficiálne je uvedený čas 5 a pol až 6 hodín. Samozrejme, všetko závisí od kondície. Prevýšenie na trase je cca 860 m a prešli sme 14,5 km, čo je asi 20 000 krokov. Pre nás to bola super túra, lebo za pomerne krátky čas sme dosiahli  vrchol s neuveriteľným výhľadom na skoro celú Veľkú Fatru. Inak neviem ako ty, ale ja nikdy neviem pomenovať kopce, ktoré vidím okolo, ešteže mám Denisa, ktorý mi vždy všetko ukáže a pomenuje. Presné detaily trasy nájdeš v tomto odkaze, prípadne si pozri turistickú mapu pod textom.

Ak by si chcel navštíviť ďalšie miesta vo Veľkej Fatre prečítaj si článok o výstupe na Lysec, Tlstá a Ostrá (pripravujeme). V najbližšej dobe doplníme aj turistiku na najvyšší Ostredok. Ak ťa zaujíma v okolí nájdeš množstvo tipov na výlet napr. Ferrata HZS na Martinské Hole, Minčol, Kľačianska Magura a Suchý.

Anka a Denis.


Galéria obrázkov Ploská cez Čierny Kameň

Kadetadeposvete.sk na Instagrame

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *