Výstup na Brestovú a Jaloviarku – Nízke Tatry

Vrch Brestová (1520 m n.m.) a Jaloviarka (1506 m n.m.) sa nachádzajú v Nízkych Tatrách, západne od Demänovskej doliny na hranici Národného parku Nízke Tatry. Kopce sú len na skok od Dúbravy Dúbravských baní, ktoré ležia na konci Krížnej doliny. Výstup na spomínané kopce nie je vôbec značený a nevedie tam žiadny oficiálny turistický chodník. Väčšinu cesty sme používali našu obľúbenú mapu a aplikáciu Osmand so zapnutou GPS. Využili sme staré aj nové lesné zvážnice a rôzne poľovnícke chodníky.

Bane Dúbrava a začiatok výstupu

Na výstup sa vyberáme ráno z chatovej oblasti pod Dobákom (obec Dúbrava). Pretože nemáme radi obedňajšie horúce a dusné letné počasie. Radšej chodíme v dopoludňajších a skorých ranných hodinách. Prechádzame celou chatárskou oblasťou na juh, súbežne z potokom Paludžanka. Za približne 1 km sa napájame na cestu, ktorá vedie do doliny k Dúbravským baniam. Štandardne sa až hore vieš vyviezť autom, my sme si však túto 3,8 km trasu vyšliapali pešo. Ak pôjdeš autom, môžeš zaparkovať napríklad pod starým lomom (GPS: 48°59’17.7″N 19°30’14.4″E) alebo tesne pred vjazdom do dúbravských baní. Turistiku môžeš neskôr prepojiť s návštevou bývalých baní a instagramovou atrakciou zvanou Strážca lesa. Viac informácií o tomto nevšednom mieste nájdeš na tomto odkaze.

Turistická trasa na Jaloviarku a Brestovú

Poďme ale späť k našej „špeciálnej trase“. Ako som spomínal, od začiatku ideme po turisticky neoznačených lesných cestičkách, ktoré sú vyznačené len na niektorých podrobnejších turistických mapách. Okrem spomenutej appky Osmand môžeš použiť aj online Mapy.cz, ktoré sú neodmysliteľným pomocníkom pri našich potulkách a výletoch za dobrodružstvom. 

Za približne 30 minút sa dostávame k prvej odbočke doľava cez mostík potoka Paludžanka. V tomto bode schádzame z doliny na prašnú cestu, ktorú využívajú ťažobné stroje. Nachádzame sa na banskom odkalisku, resp. starej halde, ktorá je v súčasnosti úplne zarastená lesom a peknou zelenou trávou. Na prvý pohľad ju od bežného lesa ani nerozoznáš, vznikla totiž vplyvom starej banskej činnosti, ktorá tu prekvitala počas 2. svetovej vojny. Jej pozostatky môžeš vidieť jedine na mape. Kúsok ďalej míňame stavebný objekt s ťažobnými strojmi a pravou zvážnicou vchádzame do lesa.

Stále pokračujeme približne 1,5 kilometra rovno, kde míňame ďalšiu križovatku lesných cestičiek. Ideme tou vľavo, čo stúpa nahor až sa dostaneme do výšky 1090 m n.m. kde sa cesty o necelých 500 m opäť križujú. Odbočíme doľava do hustého lesa, cez ktorý miestami preteká malý potok. Stúpanie je dosť prudké, terén striedajú šmykľavé skaly a les je veľmi tmavý. Trocha máme obavy že stretneme medveďa, tak sa snažíme vytvárať primeraný hluk a držíme morálku 😀

Pod vrchom Píla (1428 m n.m.) a Kamenisté

Sme vo výške 1200 m n.m. v oblasti Kamenisté, asi 228 výškových metrov pod vrcholom Píla (1428 m n.m.) a otvára sa nám zaujímavý výhľad, ktorý občas striedajú pohľady na nie veľmi peknú stránku slovenských lesov a špeciálne dosť trpiacich Nízkych Tatier. Bohužiaľ, nachádzame sa mimo ochranného pásma, kde akoby už nikto nehľadel na prírodu, ale len na svoje osobné záujmy.

Pokračujeme stále po tej istej ceste asi 1,2 km až sa dostaneme na jej koniec, do nadmorskej výšky 1530 metrov. Tu je potrebné odbočiť doľava smer Jaloviarka. Prechádzame lúkou, ktorú obklopujú lesy a malý poľovnícky posed. Tu si dávame krátku prestávku a kocháme sa výhľadmi na hrebeň Nízkych Tatier a vzdialený vrch Veľký Choč.

Náš pohľad na masívne odlesňovanie

Nech sú názory na túto problematiku akékoľvek, musíme si uvedomiť že toto drancovanie lesov má na nás všetkých obrovské dopady. Či už zdravotné alebo environmentálne. Po takejto ťažbe voda pri bežných búrkach a dažďoch nevsakuje do pôdy, ale odteká rýchlo preč. Pýtaš sa prečo je tomu tak? Všetky pôdne póry boli pod váhou strojov a pri zvážaní dreva utláčané. Zrážková voda prakticky nemá kde vsakovať a trvá roky kým sa opäť zregeneruje. To spôsobuje takzvané „bleskové povodne“. S týmto pojmom si sa už určite stretol mnoho krát.

Na Slovensku pred touto problematikou bohužiaľ zatvárame oči. Je paradoxom, že si ľudia berú hypotéky, starajú sa o svoj majetok a dlhé roky platia účty, no nakoniec sa nedokážu postaviť zo stoličky a povedať svoj názor a hlavne naučiť sa hovoriť „nie“. Zabojovať za niečo kde žijú a čo vytvárajú, kým nie je príliš neskoro. Často má takéto odlesňovanie dopady nie len na ľudí, ale aj na zvieratá a celý lesný ekosystém.

Jaloviarka (1505 m n.m.) a Brestová (1519 m n.m.)

V tomto bode poľovníckeho posedu sa chodník na lúke akoby stráca. Ideme však rovno, v tom nás vystraší malá vretenica v tráve. Za asi 150 metrov vchádzame do lesa. Tu si treba dávať pozor, aby si sa nestratil na vrchol Jaloviarka (1505 m n.m.) je to vzdušnou čiarou približne 200 metrov. Stúpanie je prudšie, chodník miestami zaniká, stráca sa signál GPS. Netreba však strácať zdravý rozum a základnú orientáciu v teréne. Na vrchole sme za približne 6 minút. Je kompletne zarastený lesom a nie je takmer žiadny výhľad. Dávame si krátku pauzu na snack a pokračujeme na vzdialený kopec Brestová (1519 m n.m.).

Ako z nadmorskej výšky vyplýva, Brestová je vyššia iba o 14 metrov. Po hrebeni je to asi 5 minút a vedie tam zaujímavý poľovnícky chodníček. Na vrchole sa nachádza malá lúka obklopená stromami, výhľad je z časti zakrytý, ale nájdu sa otvorené miesta s výhľadom na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Ak by si pokračoval stále po hrebeni, dostal by si sa na vrchol Bór (1888 m n.m.). Trasa však nie je značná žiadnym chodníkom, bol by to risk ísť takto na vlastnú päsť.

Tipy na výlet v Nízkych Tatrách

Priznám sa, bol som celkom prekvapený, že hore bol obmedzený výhľad, no nájdu sa aj miesta, kde to stojí za to. Občas je fajn vybrať sa na neprebádané miesta, kde za celý deň nestretneš nikoho. Poslednú dobu čoraz častejšie vyhľadávame takéto lokality. Nachádzame tu pokoj a harmóniu s malou dávkou adrenalínu. Ak budeš mať čas a chuť, určite sa tu zastav, má to tu svoje čaro.

Nazad už zostupujeme po tej istej trase ako sme prišli. Je to preventívne opatrenie, aby sme sa nestratili i keď miestami, hlavne kým sa dostaneme k posedu, to dá zabrať. Celkovo sme prešli 15 km (7,5 km hore), prevýšili 800 m. Viac informácií a podrobnú mapu trasy nájdeš na tomto odkaze.Cestou naspäť nás riadne doštípali ovady, no celkovo turistiku hodnotím veľmi dobre. Ak budeš mať čas, zastav sa po ceste v Dúbravskch baniach a pozri si lesného strážcu. Vystúpiť môžeš aj na Chopok, alebo si pozrieť  Demänovskú dolinu a Vrbické pleso.

Anka a Denis.


10-dňový výlet na Liptove


Galéria obrázkov výstupu na Brestovú a Jaloviarku

Kadetadeposvete.sk na Instagrame

This error message is only visible to WordPress admins

Error: No connected account.

Please go to the Instagram Feed settings page to connect an account.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *