Výstup na Chopok a Ďumbier môžeme zaradiť medzi jednoznačne najkrajšie turistiky v oblasti Nízkych Tatier. Určite vieš, že toto leto sme sa rozhodli dovolenkovať na Slovensku, preto bude teraz viacero článkov po sebe venovaných našej domovine, našim kopcom a prírode. Boli sme tu už nespočetne veľa krát, už ako deti sme sa driapali na kamenný vrchol Chopku. Ten je s jeho výškou 2024 m n.m. zaradený medzi tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier a je obľúbený aj preto, že sa sem pohodlne dostaneš lanovkou. Ďumbier (2046 m n.m.) je najvyšší vrch Nízkych Tatier a zo stanice lanovky pod Chopkom sa sem po hrebeni dostaneš za približne dve hodinky.
Ako sa dostať na Chopok
Na túru sme sa vybrali skoro ráno, o 7:00 hodine sme už šliapali. Meteorológovia hlásili teplý slnečný deň plus poobede bol možný aj výskyt búrok. Takto v lete sa snažíme chodiť na turistiku skoro ráno práve kvôli nestabilnému počasiu počas horúčav. Zaparkovali sme na konci Demänovskej doline na veľkom parkovisku v Jasnej, neďaleko Vrbického plesa, o ktorom si povieme v najbližšom článku. Východzí bod bol teda Jasná – Biela Púť (1117 m n.m.), odkiaľ je to približne 2 hodinky na Chopok. Odporúčame dodržiavať pokyny uvedené na trase a to ísť trošku obchádzkou a nie priamo po lyžiarskom svahu a to z dôvodu revitalizácie zjazdovky a jej zatrávňovaniu. Samozrejme, že rešpektovanie tohoto pokynu je na Slovensku problém a viaceré rodinky si to pekne tadiaľ šliapali.
Turistická trasa na Chopok
Šli sme teda po zvážnici a cestou sme sa kochali krásnymi výhľadmi, ktoré striedali tie menej pekné obrazy zničenej prírody a výstavby megalomanských hotelov v Jasnej. Inak celou cestou hore sme šli sami, čo bolo super, davy turistov sme stretli až hore pod Chopkom pri lanovke. Obchádzkou sme sa dostali až na turistický bod Rovná hoľa – vlek (1480 m n.m.). Bolo to vcelku dobre značené a od tohoto bodu sme už pokračovali po červenej značke smer Luková (1678 m n.m.). Krásne vydláždený chodníček nás vedie hore, križujeme najlepšiu lanovku tohto strediska Funitel Priehyba – Chopok a za asi 40 minút sme na Lukovej.
Odtiaľ už len serpentínami po modrej turistickej značke hore ku stanici Rotunda. Tento 1,5 km úsek s prevýšením takmer 340 metrov nám dal najviac zabrať, ale trošku sa zatiahlo a ochladilo ako to tu býva zvykom, takže posledné metre boli lepšie zvládnuteľné :). Po celý čas sme išli popod lanovku Funitel, ktorá je zaujímavá tým že kombinuje výhody vysunutej a pozemnej lanovky. Ak si všimnete premáva na dvoch lanách čo bežne nevidieť. Je to kvôli lepšej stabilite a komfortu nakoľko severná strana Chopku je známa silnými vetrami a veľmi nestálym počasím hlavne počas zimných mesiacov.
Cesta hrdinov SNP
Vedie tadiaľto Cesta hrdinov SNP, čo je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny – Dukliansky priesmyk až na západ po Devín. Celá táto magistrála je značená červeným turistickým značením. Na území Slovenska je na väčšine trasy totožná s medzinárodnou turistickou trasou E 8, celková dĺžka sa líši a podľa uvádzaných zdrojov kolíše medzi 750 – 770 km. Celkom Európska diaľková trasa E 8 meria 4 390 km.
Chopok 2024 m n.m.
Prichádzame skoro na vrchol našej túry, Rotundu (2004 m n.m.). Je to najvyššia stanica lanovky a zároveň tu nájdeš reštauráciu a kaviareň. V zime je to akoby vrchol kopca, kde vieš zísť aj opačnou stranou smer Srdiečko. My pokračujeme na Chopok (2024 m n.m.), čo je už iba 40 m prevýšenia. Hore je už dosť veľa ľudí, ktorí sa sem vyviezli lanovkou, takže toto sú tie povestné prepchaté miesta, ktoré ukazujú v správach. Miesta, kde sa vedia ľudia vyviezť lanovkou. Vybehneme hore a užívame si neskutočné výhľady na Nízke ale aj Vysoké Tatry. Dobre, neviem čo ženie hore na kopec teba, ale v mojom prípade to bola povestná buchta na Kamennej chate pod Chopkom (1985 m n.m.), ktorá naozaj stála zato.
Kamenná chata pod Chopkom
Kamenná chata – Kamienka je treťou najvyššie položenou horskou chatou po Chate pod Rysmi a Téryho chatou vo Vysokých Tatrách. Chata bola pôvodne postavená v roku 1950 ako ubytovňa pre robotníkov, ktorí tu pracovali na výstavbe lanoviek. V 70. rokoch funguje ako útulňa pre vysokoškolákov, ktorí stavali chodníky na hrebeňoch Nízkych Tatier. Chata funguje ako turistická od roku 1996, prešla viacerými renováciami a momentálne sa tu vie ubytovať 25 hostí. V lete (1.5. – 31.10) sa tu ubytuješ za 28 € aj s raňajkami. V zime (1.11 – 30.4.) je to 35 €. Chata je nádherne prerobená s ohľadom na horský štýl a po zostupe z Chopku sme sem utekali na buchtu. Samozrejme, že sme si dali tú veľkú, parenú buchtu s lekvárom obliatu vanilkovým pudingom s čokoládou a šľahačkou. Nebíčko v papuľke. Viac info o chate nájdeš v tomto odkaze.
Hrebeňovkou na Ďumbier a zostup
Ak by si chcel pokračovať na Ďumbier (2043 m n.m.), najvyšší vrchol Nízkych Tatier, pokračuješ po červenej značke približne 2 hodinky (4 km) s dodatočným stúpaním 398 m. Je to nádherná hrebeňovka s úžasnými výhľadmi. Sem sa ale vyberieme nabudúce.
Po dojedení sa vydávame na zostup dole, hore je už dosť zatiahnuté tak utekáme späť do tepla. Zostupujeme po tej istej trase, stretávame viacero „obedných“ peších turistov ako cestou hore. Okolo 11 hodine sme už dole na parkovisku a máme voľné celé poobedie, to je na ranných túrach super :).
Samozrejme, hore sa vieš vyviezť aj lanovkou, lístok na lanovku sever aj juh (vieš sa vyviezť napríklad z Jasnej a prejsť na druhú stranu kopca, na Srdiečko) ťa v lete vyjde na 24 €, ak ideš iba hore je to 21 € a iba dole 18 €. Ceny sa líšia aj v závislosti od toho, či vlastníš Gopass a samozrejme letnej a zimnej sezóny. Lanovková sieť je tu vybudovaná dostatočne, aby pokryla nároky tých najnáročnejších zákazníkov.
Celkovo sme počas tejto túry prevýšili približne 950 m a prešli takmer 6 km. Hore nám to trvalo približne 2 hodinky. Trasa nie je veľmi náročná, zvládnu ju aj menej trénovaní turisti, nanajvýš im to bude trvať trošku dlhšie, ale na tom predsa nezáleží. Viac informácií o trase nájdeš v priloženej mape alebo v tomto odkaze na mapu. Pre nás bola táto túra jednoduchou a overenou voľbou krásnych výhľadov, tréningu a samozrejme dobrého jedla. Dúfame, že sa ti článok páčil a nabudúce očakávaj ďalší článok o turistike na Liptove.
Anka a Denis.