Tento rok sme sa rozhodli našu letnú dovolenku stráviť vo Švajčiarsku a Taliansku. Do Švajčiarska ideme po prvý krát a Taliansko už poznáte z našich predchádzajúcich článkov. Prinášame vám nové tipy pre výlety v týchto prekrásnych krajinách.
Opäť sme si pre vás pripravili sériu šiestich článkov, ktoré budu obsahovať hlavné postrehy z našich ciest. Pretože máme veľmi zážitkov a fotografií, rozdelili sme články nasledovne: Matternohrn okolo jazier Riffelsee a Zermatt (Švajčiarsko), Najdlhší most pre peších vo Švajčiarsku (Švajčiarsko), Lago Maggiore (Taliansko), Verona (Taliansko), Tyrkysové jazero Lago di Sorapis (Taliansko) a Cortina d´Ampezzo (Taliansko). Na konci článku sme si pre vás pripravili podrobný itinerár o celej ceste, ktorý je na stiahnutie úplne ZADARMO. 🙂
Po príchode do Cortiny d´Ampezzo sme išli spať okolo desiatej, chceli sme ráno vyraziť čo najskôr. Auto sme o 7:00 hod. zaparkovali na krajnici pri turistickom stredisku Misurina – Passo Tre Croci (GPS: 46°33’23.8″N 12°12’10.8″E). V okolí parkoviska nájdeš stanicu lanovky, hotel a reštauráciu. Túra začínala asi 150 m od parkoviska vo výške 1709 m n.m., kde je potrebné odbočiť doprava a ďalej ísť po označenom turistickom chodníku. Bolo nádherné ráno, kravičky sa pásli pod slnkom osvietenými skalami a prvú hodinu sme nestretli ani živú dušu. Takto skoro sme ešte nikdy na túru nešli, ale už viem, v čom je to čaro. Iba my, príroda a hory. Čistá symbióza.
Kráčali sme najprv cez les, kde sme obdivovali neskutočné výhľady. V tomto nás Dolomity nikdy nesklamú, každý ich kúsok je jedinečný. Počas cesty sme si dali rýchle raňajky (rozumej jogurt) a pokračovali sme. Trasa nebola náročná, stúpalo sa, ale nie príliš. Prevýšenie na trase je 510 metrov a na niektorých blogoch uvádzajú, že stúpanie je 150 m, čo je troška zavádzajúce, brali sme totiž prevýšenie celej trasy, kde sa dosť klesalo a opäť stúpalo.
Podľa našich informácií malo stúpanie trvať vyše 2 hodiny a tak aj bolo. Okolo 9 hodiny sme prechádzali okolo tabule s nápisom Lago di Sorapis. Vedela som, že sme už blízko. Túto túru som si vysnívala, veľmi som chcela vidieť toto magické jazero v plnej kráse. Dočkala som sa, zrazu sa predo mnou objavil pohľad, na ktorý som tak dlho čakala. Lago di Sorapis, my a zopár nadšencov, ktorí sa tam kúpali. Keďže bolo pomerne skoro, bolo tam naozaj málo ľudí.
Nevedeli sme sa vynadívať a ďakovali sme, že nám vyšlo takéto krásne počasie. Dokonca som musela ísť namočiť ruku do vody, aby som uverila, že to je skutočné. Trošku sme sa pofotili a vybrali sa obísť jazero dookola. Najkrajší pohľad je ale naozaj z tej strany, z ktorej sme prišli. Na opačnej strane mali ľudia rozložené stany, aj keď tu platí zákaz stanovania. Boli sme vo výške 1944 m n.m. Pozorovali sme okolité skaly, ktoré sa odrážali na hladine jazera. Kúsok sme museli prejsť aj pri skale, keďže tam už nebol chodník, ale dalo sa to zvládnuť.
Keď sme odchádzali, miesto sa už zapĺňalo turistami. Najviac sme ich stretli po ceste dole a všetci sa nám poctivo zdravili „buongiorno“. Okolo 11 sme už boli na ceste do kempu pripravení variť obed.
Toto miesto bolo najkrajšie, aké som doteraz videla a spomienka naň mi vždy vyčarí úsmev na tvári. Dúfam, že som vám aspoň trošku priblížila atmosféru tohoto výstupu, kým ho neabsolvujete sami.
Podvečer sme sa vybrali prejsť do Cortiny d´Ampezzo, krásneho mesta v srdci Dolomitov, ale o tom už nabudúce.
Anka a Denis