Tento rok sme sa rozhodli našu letnú dovolenku stráviť vo Švajčiarsku a Taliansku. Do Švajčiarska ideme po prvý krát a Taliansko už poznáte z našich predchádzajúcich článkov. Prinášame vám nové tipy pre výlety v týchto prekrásnych krajinách.
Opäť sme si pre vás pripravili sériu šiestich článkov, ktoré budu obsahovať hlavné postrehy z našich ciest. Pretože máme veľmi zážitkov a fotografií, rozdelili sme články nasledovne: Matternhorn okolo jazier Riffelsee a Zermatt (Švajčiarsko), Najdlhší most pre peších na svete (Švajčiarsko), Lago Maggiore (Taliansko), Verona (Taliansko), Tyrkysové jazero Lago di Sorapis (Taliansko) a Cortina d´Ampezzo (Taliansko). Na konci článku sme si pre vás pripravili podrobný itinerár o celej ceste, ktorý je na stiahnutie úplne ZADARMO. 🙂
Cesta k najdlhšiemu lanovému mostu pre peších
Na druhý deň je opäť krásne počasie a my stávame ráno o čosi skôr. Budíček máme nastavený na 6:00 hod., aby sme pri moste boli sami, bez čínskych turistov. O siedmej opúšťame kemp a smerujeme do obce Randa, ktorá sa nachádza 5 km od Zermattu a je súčasťou údolia Mattertal. Na konci sa toto údolie dvíha k dominante Álp a k samotnému Matternhornu.
Auto sme nechali na parkovisku pri kostole, kde sme za 4 hodiny zaplatili 2 franky (1 CHF na 2 hodiny). Keď sme nastúpili na turistický chodník, v doline bolo chladno, pretože slnko ešte bolo za kopcami. Smerová tabuľa ukazovala čas trasy 2 hodiny. Videli sme koníky, ktoré sa pásli v doline a príroda sa pomaly prebúdzala do ďalšieho dňa. Od začiatku sme videli most, na ktorý sme smerovali, ale až keď sme k nemu prišli najbližšie pochopili sme, čo nás čaká.
Chodník išiel celý čas do prudkého kopca, výhľady boli očarujúce a na trase sme stretli jedného človeka. Pôvodne sme mali prejsť cez most a pokračovať asi 4 hodinovou obchádzkou, ale v ten deň sme sa rozhodli, že iba prejdeme po moste tam a späť a vrátime sa tou istou trasou (viď mapu pod článkom).
Po asi hodine a pol sme spotení prišli k mostu Charles Kuonen Suspension Bridge. Pretože bolo asi 9:00 hod., boli sme na moste úplne sami.
Most s názvom Charles Kuonen Suspension Bridge alebo Europabrücke (Európsky most) je dlhý 494 metrov a je vo výške 85 metrov nad roklinou Grabengufer. Je to najdlhší visutý most pre peších na svete. Jeho laná majú hmotnosť približne osem ton a je vybavený bezpečnostným systémom zabraňujúcim jeho hojdaniu (aj keď určité kmitanie sme cítili).
Poobzerali sme si pre istotu upevnenie mosta a vydali sa na adrenalínovú cestu. Ja som išla celý čas za Denisom, pretože sa extrémne bojím výšok. Držala som sa zábradlia a predýchavala sa ako žena pred pôrodom. Denis sa zatiaľ obzeral, kameroval a užíval si výhľady. Ja som sa sústredila na jediný výhľad a to na koniec mostu. Možno sa pýtate, prečo to teda robím, keď sa bojím. Raz som čítala štúdiu, že keď ľudia s fóbiami robia presne to, čoho sa boja, postupne sa strach vytratí. No neviem, skúšam to už 4 roky a stále nič, asi musím zmeniť stratégiu.
Keď sme prišli na druhú stranu mosta, trasa pokračovala ďalej cez les. My sme sa ale vybrali opäť na druhú stranu, ale tentokrát už Denis nemal mobil, iba si užíval prechod. Pokračovali sme tou istou trasou dole do dedinky a po ceste sme stretli veľa turistov, ktorí išli hore. Ešte sme išli pozrieť kostolík, pri ktorom sme mali auto, poďakovali sme za krásny deň a išli do kempu variť obed a oddychovať. Na ďalší deň nás totižto čakalo opäť skoré vstávanie a cesta k jazeru Lago Maggiore do Talianska, kam sme sa veľmi tešili.
A aby sme na záver nezabudli, pripravili sme si pre vás detailnejšiu mapu výstupu k 500 metrovému mostu Europabrücke pre peších v tomto odkaze.
Anka a Denis