Tento rok sme sa rozhodli našu letnú dovolenku stráviť vo Švajčiarsku a Taliansku. Do Švajčiarska ideme po prvý krát a Taliansko už poznáte z našich predchádzajúcich článkov. Prinášame vám nové tipy pre výlety v týchto prekrásnych krajinách.
Opäť sme si pre vás pripravili sériu šiestich článkov, ktoré budu obsahovať hlavné postrehy z našich ciest. Pretože máme veľmi zážitkov a fotografií, rozdelili sme články nasledovne: Matternohrn okolo jazier Riffelsee a Zermatt (Švajčiarsko), Najdlhší most pre peších na svete (Švajčiarsko), Lago Maggiore (Taliansko), Verona (Taliansko), Tyrkysové jazero Lago di Sorapis (Taliansko) a Cortina d´Ampezzo (Taliansko). Na konci článku sme si pre vás pripravili podrobný itinerár o celej ceste, ktorý je na stiahnutie úplne ZADARMO. 🙂
Hneď ráno vstávame, balíme stan a opúšťame krásny kemping Orchidea a jazero Lago Maggiore. Naše ďalšie kroky smerujú do Cortiny d´Ampezzo v Talianskych Dolomitoch. Po ceste do mesta olympíjskych hier sa zastavíme v známom a turisticky vyhľadávanom meste Verona. Už počas minuloročnej dovolenky, ktorú sme strávili pri Lago di Garda a mestečku Sirmione sme plánovali navštíviť toto prekrásne mesto, ktoré sa nachádza asi 32 km juhovýchodne od Gardského jazera. No nakoniec sme tam neboli, pretože sme mali nasekaný časový harmonogram a vonku nás čakali enormne vysoké teploty, ktoré nás úplne odradili od prechádzky po rozpálenom meste.
Ani tento rok tomu nebolo inak. Keď sme prišli na parkovisko do mesta, čakalo nás „príjemných“ 35 ˚C. Našťastie sme mali vyhliadnutý parkovací dom blízko historického centra. Pozbierali sme teda zvyšné sily a vybrali sa preskúmať toto krásne mesto. Prešli sme cez námestie Piazza Bra, ktoré je lemované historickou zástavbou a ako prvý nám udrel do očí Veronský amfiteáter alebo Arena di Verona. Tento objekt vznikol v 1. storočí a dodnes je využívaný na rôzne kultúrne akcie, koncerty alebo festivaly. Najznámejší je operný festival, ktorý sa koná v lete. Turisti môžu ísť na obhliadku areálu so sprievodcom, ale my sme nešli, keďže sme tam prišli dosť neskoro a rad na vstupenky bol nekonečný.
Obzreli sme si teda Arenu iba zvonku a pokračovali sme ďalej. Prechádzali sme romantickými uličkami a obdivovali atmosféru mesta a miestnych ľudí. Asi za 10 minút sme prišli k námestiu Piazza delle Erbe, kde bolo trhovisko. Predávali tam množstvo vecí od hračiek, suvenírov, oblečenia až po ovocie a zeleninu. Ľudia sa osviežovali vo fontánkach a všade vládol ruch veľkomesta.
Na fotke si všimnite dom Casa Mazzanti s dobovými freskami. Dominantou námestia je veža Torre dei Lamberti, ktorá je najvyššou budovou mesta. Jej výstavba trvala takmer 3 storočia a po dokončení ju zasiahol blesk, takže prebehla ďalšia rekonštrukcia. Je sprístupnená verejnosti, ale najprv musíte vyšlapať 238 schodov.
Po ceste k domu Júlie sme prechádzali okolo Baziliky sv. Anastázie, ktorá pochádza z roku 1400. Okolo baziliky sú umiestnené dva pomníky Scaliger Tombs a pamätník Santa Maria Antica, o ktorých sa nám nepodarilo zistiť nič bližšie. Cestou k balkónu Júlie sme sa zastavili na jednom z námestí, kde je umiestnená socha jedného z najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov – Dante Alighieri.
Konečne sme sa dostali k domu Júlie, čo sme zistili podľa množstva turistov v okolí. Dom Kapuletovcov je najvyhľadávanejšou atrakciou vo Verone. Symbolom je balkón v jeho dvore, kde sa vraj odohrala známa scéna z diela Rómeo a Júlia. Pravda je však taká, že dom bol postavený až po vydaní tohto diela. To však neuberá na atmosfére tohto miesta. Vchod do nádvoria lemujú tisíce zamilovaných odkazov.
Usúdili sme, že je čas ísť na obed, tak sme išli nájsť nejakú útulnú reštauráciu. Zakotvili sme v Le Cantine de l’Arena, ktorá mala vonkajšiu terasu s výhľadom na neďalekú Arenu. Dali sme si ako inak pizzu, ktorá bola úžasná a pomaly išli k autu. Aj keď bolo neznesiteľne teplo, usúdili sme, že Verona je jedno nádherné historické mesto a keď budete mať cestu okolo, určite sa tam zastavte.
Čakala nás ešte dlhá cesta do Cortiny d´Ampezzo, kde sme prišli okolo 7 večer. Nasmerovali sme si to rovno do Campingu Rochetta, ktorý poznáme a je tam veľmi príjemne. Postavili sme stan, vytiahli pivečko, oddychovali sme a prežívali teplotný šok. Pri Miláne bolo 37 stupňov a v kempe v Dolomitoch 15 stupňov. Nevadí, pivečko to spraví.
Anka a Denis