To, že pravidelne navštevujeme Kľačiansku Maguru v pohorí Malej Fatry už asi vieš z našich príspevkov. Na jeseň sme ale išli až na Suchý, kde sme sa viackrát nedostali kvôli prichádzajúcej búrke. Kľačiansku Maguru navštevujú stovky turistov, cyklistov, bežcov, hubárov a počas zimnej sezóny aj skialpinistov. Je to super miesto na víkendovú turistiku, nie úplne ľahkú, ale ani extrémne ťažkú. Cieľom býva Chata pod Kľačianskou Magurou vo výške 1115 m n.m., kde si vždy v prírode príjemne oddýchneme a načerpáme nové sily.
Výstup na Kľačiansku Maguru
Výstup začíname takmer vždy z obce Turčianske Kľačany, kde je aj záchytné parkovisko, ktoré je bezplatné. Je možné, že keď prídeš neskôr, cca o takej 10-tej hodine, miesto na parkovanie tu už nenájdeš. Parkovisko sa nachádza asi 800 m od konečnej zástavky v Turčianskych Kľačanoch (GPS: 49°07’12.9″N 18°57’11.7″E) kúsok od hlavnej informačnej tabule s mapou Malej Fatry.
Repištská dolina – prístrešok 700 m n.m.
Stúpať začíname po zelenej značke a trvá to približne 2 hodiny až ku chate. Zdatnejší turisti túto 4 km dlhú trasu zvládnu aj skorej, poznáme pár ľudí čo to celé vybehnú do hodinky. Ako prvá méta je Repištská dolina – prístrešok (700 m n.m.), kde si vieš oddýchnuť, prípadne v zime nasadiť mačky, plus je tam prameň na osvieženie. Tečie tu aj voda, no či je pitná je otázne, určite minimálne pre psov. Tuto nám značka ukazuje, že na Chatu na Kľačianskej Magure (1115 m n.m.) je to približne ešte 1:25 hod., Sedlo pod Suchým (1303 m n.m.) 2:25 hod. a na Suchý (1468 m n.m.) 3 hodiny. Troška demotivujúce ale dobre, pokračujeme lesom až sa dostaneme na cestu. Tu je krásny výhľad na okolité stromy, či je leto alebo zima.
Kľačianska Magura a jej prudké stúpania
Začína sa prudšie stúpanie a stúpame na tzv. prvý kopec. Podľa toho vieme, koľko ešte ostáva. Kopce sú 2 a potom už len chata. Toto stúpanie je dosť náročné, my si vždy vyberieme to strmšie, dá sa to ale obísť cez les, kde je stúpanie miernejšie. Začína sa nám odkrývať výhľad a v zime tu často býva inverzia. Okolo nás trielia bežci, ktorých naozaj obdivujem, lebo to dokážu vybehnúť či je leto alebo zima. Čo sa týka psov, chodí ich tu veľa a odporúčam ich držať na vodítku, pretože inak si vypočuješ veľa štipľavých komentárov od okoloidúcich. Vec názoru a postoju.
Kľačianska Magura 1115 m n.m.
Po približne hodinke a pol prichádzame na chatu, kde vládne ako vždy super atmosféra. Väčšinou tu naša cesta končí, ale dnes pokračujeme ďalej po zelenej na Sedlo pod Suchým a Suchý. Na chate Kľačianska Magura sa vždy radi zastavíme a dáme si domáce šišky, teplú polievku (mimochodom výborne tu varia), kofolu alebo pivko. Čo sa týka pivka tak tu dostanete výborne načapovaný remeselný Martins z miestneho pivovaru v Martine.
Okrem toho vieš na chate prespať, chata je celá prerobená a vždy je tu super atmosféra s jedinečným výhľadom. Cena na noc ťa bude stáť iba 12 €, raňajky 3 € a ak by si sa rozhodol spať v spacákovej izbe s vlastným spacákom tak cena je 7 €/noc. Viac potrebných infromácií ohľadom rezervácií, ubytovacích kapacít, dôležitých oznamov, otváracích dobách a počasí nájdeš na oficiálnej stránke Chaty Kľačianska Magura.
Sedlo pod Suchým 1303 m n.m.
Naša cesta ďalej pokračuje po zelenej na Sedlo pod Suchým (1303 m n.m.), kde budeme za cca hodinu. Z chaty sa dá vystúpiť aj menej známou trasou na samotný vrchol Kľačanskej Magury, ktorý sa nachádza asi kilometer a pol od chaty vo výške 1367 m n.m. Celý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Kľačianska Magura od roku 1976, kde sú predmetom ochrany vzácne smreky pralesovitého charakteru. Stúpanie tu nie je náročné vedie cez mierny kopec a skoro celá cesta je v lese, to najhoršie ešte len príde. Cestou míňame pamätník na útulňu, ktorá bola v roku 1926 vypálená a zničená nemeckou armádou. Ani sa nenazdáme a prichádzame k Sedlu pod Suchým a pred nami vidíme najvyšší výškový bod našej cesty – Suchý.
Suchý 1468 m n.m.
Hore na Suchý 1468 m n.m. nám to trvá približne pol hodinu, fúka silný studený vietor, ale tešíme sa na výhľad. Je tam zopár náročnejších úsekov, skaly a dosť sa šmýka. Plus k tomu ideme so psom, čiže nič moc. Na vrchole je kríž, smerovník s pohoriami a tiež kniha, kde sa vieš zapísať. Výhľady sú brutálne, najradšej by som tam ostala celý deň. Schovávame sa do kosodreviny a dávame si snack a vodu. Ešte si to pofotím a bežíme dole, predsalen ,naspäť to dosť dlho trvá.
V pozadí vidno celý severovýchodný hrebeň Krivánskej Malej Fatry – Biele Skaly (1448 m n.m.), Stratenec (1513 m n.m.), Malý Kriváň (1671 m n.m.), Pekelník (1609 m n.m.), najvyšší vrchol tohoto celku Veľký Kriváň (1709 m n.m.) či vrcholky Stohu a Veľkého Rozsutca. Ak sa lepšie zadívaš uvidíš celú Lúčanskú Malú Fatru, Turčiansku a Žilinskú kotlinu či Veľkú Fatru.
Túra nám trvala približne 6 hodín (po tej istej trase hore aj dole vrátane prestávok), boli sme vcelku unavení, ale spokojní. Celkové stúpanie (prevýšenie) na tejto trase je 1085 metrov a dĺžka 14,6 km (najnižší bod – Turčianske Kľačany 450 m n.m., najvyšší bod Suchý 1468 m n.m.). Určite si túto túru na jar zopakujme, je tu nádherne za každého počasia, či je jar, leto, jeseň alebo zima. Ak sa rozhodneš v okolí Malej Fatry a Turčianskej kotliny stráviť pár dní, určite si prejdi Ferratu HZS na Martinské hole, ktorá ťa prekvapí úplne iným prostredím a príjemnou fyzickou aktivitou. Druhým návrhom v tom istom pohorí je výstup na Minčol, ktorý patrí medzi naše obľúbené túry a v neposlednom rade výstup na Lysec vo Veľkej Fatre.
Anka a Denis.