Vráťme sa spolu na začiatok mesiaca máj, v ktorom máme dva štátne sviatky. Ten druhý, 8.mája, sme strávili v Turci a videli sme krásnu Vyhliadku na Dubni. Prvomájové voľno sme sa rozhodli zostať „na západe“ a podniknúť výlet do Rakúska.
Už sme toho veľa počuli o ferratách v oblasti Hohe Wand Nature park, ktorá sa nachádza západne od Neziderského jazera, neďaleko Viedenského Nového Mesta, tak sme ich rozhodli preskúmať. Prečítali sme si veľa článkov, povypytovali sa kamarátov, ktorí tam už boli a vyrazili sme. Ako je už u nás zvykom, vyrážali sme pomerne neskoro. Vždy plánujeme vyraziť čo najskôr, ale poznáte to, pracujúci ľudia sú väčšinou unavení a nechce sa im ráno vstávať. Paradoxne, aj keď sme vyrážali neskoro, vždy sme stihli, čo sme chceli a nikdy sme s tým nemali problém. Jedine v Dolomitoch, kde najviac búrok býva v poobedných hodinách. Tam sa snažíme naozaj odísť z kempu čo najskôr.
Ale vráťme sa k nášmu výletu. Večer pred tým sme si nachystali ferratovú výstroj, aj keď sme ju nakoniec nepoužili, je lepšie ju mať pri sebe. Nikdy neviete, čo vás na kopci prekvapí. Na ferratu sme vyrážali z obce Loderhof, kde sme nechali auto. Pri nástupe nás zaujala mapa celého pohoria Hohe Wand, so všetkými ferratami, stupňami obtiažnosti a všetkými cestičkami. Vybrali sme si ferratu Hanselsteig, ktorá bola naznačená ako obtiažnosť B.
Po červenej značke sme stúpali cez nádherný les a stretali množstvo turistov, dokonca aj s deťmi. Po chvíľke začalo strmšie stúpanie a my sme v tom teple mali čo robiť. Čochvíľa sme zastavovali a obdivovali krásne výhľady a sýtozelené stromy všade okolo. Po asi 200 prevýšených metroch sme zbadali prvé laná. Vystúpali sme krátky úsek a ocitli sme sa na plošine, z ktorej bol neuveriteľný výhľad. Vápencové skaly boli obrúsené z dažďa a množstva turistov, ktorí tam denne prechádzajú, takže sa na nich dosť šmýkalo. Pofotili sme a vybrali sme sa ďalej. Nasledoval prechod pomedzi dve skaly, medzi ktorými bol kovový rebrík. Najhoršie na tom bolo to, že rebrík bol kolmo hore a ešte aj nahnutý do pravej strany. Pomerne náročná kombinácia.
Hore sme tiež odfotili výhľady, dali si banán a pokračovali sme. Nasledovalo pár mostíkov a boli sme hore. Čakali sme toho oveľa viac, pretože v Dolomitoch pri ferratách, ktoré sú A/B a B, je niekedy oveľa väčšia náročnosť. Ale boli sme spokojní a to sme ešte nevedeli, čo nás na vrchole bude čakať.
Vyšli sme na vrchol, kde bola asfaltová cesta, ktorou sa mimochodom dostanete z Loderhofu až na vrchol autom a je to spoplatnené (2 eurá za auto + 1,80 eura za osobu). Na vrchole sa nachádzala vyhliadka na spôsob skywalku, odkiaľ bol neskutočný výhľad.
Prešli sme ju celú a pokračovali sme dole k autu. Prechádzali sme popri asfaltovej ceste (tej, ktorá je spoplatnená) a pozorovali šoférov, ako im to ide pri prudkých zákrutách. Každú chvíľu bolo vedľa cesty „odpočívadlo“ – lavička za zvodidlami, prípadne krížom. Keďže sme sa zase slabo natreli a nemali čiapky, fičali sme nižšie, do lesa.
Neskôr sme už prechádzali pod ferratami a pozorovali lezcov, ako sa pasujú na ťažkých úsekoch. Onedlho sme vyšli na naše parkovisko, prezuli sa a ponáhľali sa domov. Keďže bol sviatok, všetky obchody boli zavreté a my sme si nemali kde kúpiť jedlo. Nakoniec sme vydržali až domov a pri jedle sme hodnotili tento super deň a zhodli sme sa na tom, že sa tam určite raz vrátime.
Výlet k tomuto pohoriu odporúčame všetkým turistom, ktorí si chcú spestriť trasu rebríkmi, reťazami a zažiť tak niečo vzrušujúce. Teraz v lete je na to najlepší čas, keďže skaly sú suché a aj prípadné lezenie vám nebude robiť problém. Každý si tam príde na svoje a vyberie si trasu, ktorá mu náročnosťou najlepšie vyhovuje.
Anka a Denis
Galéria obrázkov výstupu na Hohe Wand
Kadetadeposvete.sk na instagrame
