V piatok som sa rozhodol, že je najvyšší čas vypadnúť na víkend niekam na hory a troška zregenerovať a utriediť si myšlienky v hlave. Porozmýšľal som a rozhodol som sa, že pôjdem domov do Vrútok a navštívim jeden z našich najkrajších vrcholov v Malej Fatre, Minčol 1364 m n.m., ktorý bude teraz v zime určite krásne zasnežený.
V piatok okolo 18:00 hod. som odchádzal autom z Bratislavy. Cestu som si rezervoval cez BlaBlaCar (cez túto appku si rezervujete miesto resp. spolujazdu autom) a ani som sa nenazdal a bol som doma vo Vrútkach. Večer som sa pripravil a zbalil tie najnutnejšie veci ako sú turistické mačky, návleky, trekingové palice (namontoval som snežné nadstavce), mikinu, termoprádlo, rukavice a čiapku.
Ráno som vstal približne o 7:00 hod., zbalil som si jedlo, uvaril čajík s medíkom, nachystal psíka a ôsmej som vypadol z domu smer konečná zastávka Kolónia hviezda – ATC Turiec (440 m n.m.). Keď som prišiel k prvému bodu, pokračoval som lúkou na ľavej strane priamo cez les Jedloviny, kde sa nachádza povedľa potoka krásna drevená chata.
Po asi dvoch kilometroch sa cesta rozdvojuje – pravá ide smerom na Martinské hole a ľavá ide smerom na Podháj-Stráne (miestny ju volajú Investička). Pokračoval som Investičkou. Po žltej trase sa cesta po 1 km v zákrute opäť rozdvojuje a treba zvoliť smer vpravo. Tu som psa už nechal voľne bez vôdzky, pretože široko ďaleko nebol nikto, iba čiastočne opustená drevená chata. Hneď za ňou sa cesta opäť rozdvojuje – treba ísť v pravo hore podľa žltej značky na strome. Stúpanie začínam cítiť v lenivých nohách a cestička bola mierne zasnežená a zamrznutá. Cestou na sedlo za Hradišťom s nadmorskou výškou 700 m slnko krásne presvitalo cez stromy, teplota na turistiku bola troška nižšia ale pre mňa úplne ideálna, pretože mám dobrú zimnú výbavu a v tomto počasí sa mi šľape lepšie ako cez leto.
Po 15-tich minútach sme konečne prišli k sedlu. Abbie som musel dať na vôdzku, pretože cestu pretína v zime rušná trasa na Martinské hole. Pokračujeme po žltej značke priamo cez les, kde sa strieda zmiešaný les buka a smreku.
Z narastajúcou nadmorskou výškou sa vrstva snehovej pokrývky zvyšuje a cesta je čoraz náročnejšia, pretože kondíciu som nechal v zime odležať pri koláčoch a počítači :). Psík nemá problém vybehnúť strmý kopec aj 10 krát za sebou. Po necelej polhodine prichádzame na sedlo Ráztoky (910 m n.m.).
Tu už vzhľadom na ľad obúvam turistické mačky a presúvame sa priamo hore stále po žltej značke. Ani sa nenazdáme a po pravej strane sa nám odkrývajú prekrásne scenérie na mesto Vrútky a Krivánsku časť Malej Fatry (za ideálnych podmienok môžete vidieť Veľký a Malý Kriváň). Počasie sa začína troška zhoršovať, fúka studený nepríjemný vietor zo severu. Spolu so snehom mi začína zakrývať stopy, keďže na tejto trase veľa ľudí nestretnete a stopy sú asi dva dni staré, začnete troška strácať orientáciu, ale k tomu sa dostaneme neskôr.
Pokračujeme po krásne zasneženej lúke, kde vidno záveje vysoké aj jeden meter. Chôdza sa začína zhoršovať, pretože cesta je úplne zaviata snehom, prepadávam sa miestami až po kolená a dáva to fakt zabrať. Psíkovi vidím niekedy len hlavu, ale hravo si poradí a ešte pobehne aj na okraj, aby spoznal nové zákutia.
Prichádzame k sedlu Krivá, ktorého nadmorská výška je 1141 m a vidno len vrchol smerovej tabule. My pokračujeme po žltej šípke smer sedlo Prašivé a Minčol (1364 m n.m.). Pred nami sa začína horská lúka uzatvárať a vstupujeme do lesa. Trasa pokračovala smerom doprava, no ja som si ďalšiu značku nevšimol a išiel som rovno. Brodil som sa v snehu a Abbie natrafila na starší vyšľapaný chodník ,,naozaj šikovný psík“.
Po približne 40-tich minútach sme sa omylom dostali na kopec Dlhá Lúka (1305 m n.m.), kde mi vážne začala klesať morálka a chcel som sa vrátiť. Určite poznáte ten pocit. Ste unavený, neviete kde ste, všade plno snehu, cesta a značka nikde, cez zasnežené vrcholky stromov nebolo vidno ani kde ste, iba oblohu. Dokonca aj mobil vypovedal službu a vypol sa. Nečudoval som sa mu, keď bola taká zima. Baterka sa Vám v týchto podmienkach vybíja aj 3x rýchlejšie. Zrazu som v dolnej časti kopca zbadal turistickú (v zime bežkársku) trasu Krížava – Minčol. S Abbie sme zbehli dole, bola samozrejme rýchlejšia, ušla mi a išla sa spoznávať s okoloidúcim bežkárom ,,take niečo predsa ešte nevidela“.
Odtiaľto som už bohužiaľ nefotil, nakoľko mi mobil úplne vypovedal službu. Za 5 minút sme prišli na sedlo Prašivé 1265 m n.m., kde sme si dali menšiu prestávku a za okamih sme pokračovali hore kopcom ,,už som nadával ako pohan“ približne 1 km na vrchol Minčola (1364 m n.m.). Počasie bol dosť zlé a fúkal nepríjemný vietor, ktorý som cítil až pri kostiach. Pridávam fotku vrchola z predchádzajúceho roku, nakoľko ma sklamala baterka mobilu).
Na vrchole sa nedalo vydržať dlho a výhľad nebol žiadny ,,všade iba bielo, vietor, hmla a oblaky“. Rýchlo sme zbehli dole do sedla, kde bolo počasie ustálenejšie. Postupovali sme pôvodnou trasou po žltej značke smerom na dol. Pri sedle Krivá som stretol partiu turistov a medzi nimi aj môjho kamaráta, s ktorým sme sa nevideli pár rokov ,,ledva som ho spoznal pretože som mal úplne zarosené okuliare“.
S Abbie sme zišli dolepomerne rýchlo ,,rozhodne 3x rýchlejšie ako hore“ a na spodnej cestičke pri spomínanej chate sme natrafili na auto. Psa som nemal na vodítku, dal som mu povel ,,čakaj“ prišiel k nemu no auto nespomalovalo. Takmer nás prešiel a keď videl, že mám psa, ešte pridal. Ani neviem ako som psa odsunul na druhú stranu chodníka, zrejme adrenalín. S takýtmo niečím som sa fakt ešte nestretol. Pánovi som pekne vynadal a dokonca mi povedal, že ak sa mi nepáči, tak vytiahne zbraň a psa zastrelí ,,vraj tu bežne miestni správcovia lesov strieľajú psov, keď sú 2 metre od vás“. Bol som vážne šokovaný ako niekto môže byť taký zlý, neprijemný a dokáže žiť sám so sebou. Mobil som mal vybitý, zavolal by som určite aj políciu, no po chvíli som vychladol a pokračovali sme priamo domov. Osobne som s podobnou situáciou nemal doposiaľ skúsenosti a som rád, že to dobre dopadlo. ,,Pokiaľ viem a mám dostatočné informácie, tak túto oblasť spravuje dosť neprijemný a pravdepodobne psychicky rozvrátený poľovník, jedinec, ktorému by mali určite zobrať minimálne licenciu alebo zbrojný preukaz“.
Celkovo však výlet hodnotím veľmi dobre, oddýchol som si, načerpal nových síl a určite to odporúčam aj Vám. Ak by ste sa chceli vyhnúť podobným problémom, radšej majte psa na vôdzke a nebojte sa v prípade konfliktov kontaktovať políciu, určite Vám pomôžu.
Anka a Denis.
Informačný leták a turistická mapa výstupu na Minčol v zime
Galéria obrázkov z výstupu na Minčol
Kadetadeposvete.sk na instagrame
