Poľana a vodopád Bystré

Poľana a vodopád Bystré patria medzi obľúbené turistické lokality Slovenskom stredohorí. Celé pohorie s hlavným vrcholom Poľana (1458 m n.m.) je bývalý vyhasnutý stratovulkán v tvare kruhu. Vodopád Bystrého potoka patrí medzi Národnú prírodnú pamiatku, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) – Biosférickej rezervácie Poľana.

• 

Slovenské Toskánsko – Hriňová a Detva

Na túru sme vyrážali o 4:40 hod. ráno, keďže sme chceli vychytať počasie, poobede už hlásili dážď a samozrejme aj menej ľudí. Vstávanie bolo ťažké, ale prázdne cesty nás potešili. Cesta do Hriňovej trvala cca 2 a pol hodiny, z Bratislavy je to približne 230 km. Hriňová je nádherné mestečko, ktoré právom prezývajú aj Slovenské Toskánsko. Terasovité políčka som teda videla prvý krát, ale tento kraj je naozaj nádherný. Na začiatku trasy je bezplatné parkovisko a keď sme tam dorazili, boli sme prví (GPS: 48°36’19.2″N 19°29’25.7″E). Vlastne počas celej túry hore sme stretli len jedného človeka.

• 

• 

Náučný chodník Bystrého potoka

Z parkoviska k vodopádu vedie príjemná trasa – náučný chodník, ktorý je vhodný absolvovať s deťmi, ktoré sa z náučných tabúľ naučia čo to nové o zvieratách, rastlinách a vlastne celom pôvode týchto hôr. Pred sebou vidíš hustý les, ktorý je krásny za každého ročného obdobia. Pamätám si, že sme tu boli pred štyrmi rokmi na exkurzii z vysokej školy, bola jeseň a na ten les si odvtedy pamätám. Cesta k vodopádu je značená na zeleno, trvá asi hodinku a na konci je mierne stúpanie, ktoré lemujú skaly. Ešte si vyšliapať drevený rebrík a si tam. Na počudovanie, vody je dosť, aj keď je brutálne sucho, vodopád bol nádherný a v plnej sile.

• 

• 

• 

Vodopád Bystré 990 m n.m.

Výška vodopádu je asi 23 metrov, čo ho radí medzi najväčšie vodopády vo vulkanitoch Západných Karpát. Vytvoril sa na hrane lávového prúdu stratovulkánu Poľana, ktorá vznikla pri tektonických otrasoch – zemetrasení, keď v telese lávového prúdu došlo k poklesnutiu podložia a tým sa tvrdý andezit rozlámal na bloky, ktoré spolu s podložím poklesávali nižšie, čím vznikla hrana, cez ktorú dnes preteká tok Bystrého potoka. Áno, študovali sme geografiu, ale toto je najjednoduchšie vysvetlenie celého procesu.

• 

• 

• 

Pokračujeme ďalej po kovových rebríkoch, cítim sa ako v Slovenskom raji, áno trochu sa aj bojím, ale zvládame to. Odmenou nám je krásny výhľad na okolité lesy. Paradox tejto krajiny je, že asi 10 metrov od tabule, kde je naznačený zákaz ohnísk je čo? Ohnisko, správne. No nič, pokračujeme ďalej strmým stúpaním na lúku, kde je neskutočný kľud a počuť iba čvirikanie vtákov.

• 

• 

• 

Horský hotel Poľana 1260 m n.m.

Nad lúkou je už asfaltka, ktorou sa vieš dostať k horskému hotelu Poľana. Samozrejme tam odporúčam ísť minimálne na traktore, lebo tie jamy sú pomaly väčšie ako ja. Ak poznáš asfaltku na Martinské hole, určite vieš o čom hovorím. Od asfaltky je to už len jeden kopček a si pri hoteli. Toto zariadenie je trvalo mimo prevádzky, teda aspoň podľa toho, čo som sa dočítala na nete, čo je veľká škoda, pretože je tam nádherné prostredie a určite by o ubytovanie záujem bol. Funguje tam ale myslím iba bufet, ktorý bol teraz aj tak zatvorený.

• 

• 

Mokrade Poľana a Sedlo Priehybina

Od hotela pokračujeme po červenej na Poľanu, čo je cca 50 minút. Chvíľu sme aj rozmýšľali, či pôjdeme, dosť sa zaťahovalo a vyzeralo to na dážď. Riskli sme to a dobre sme urobili. Po ceste sme natrafili aj na zvyšky snehu a tiež plno mlák z jeho topenia. Stúpanie už nebolo také strašné, šli sme skôr cez lúky, ale na konci nás počkalo. Prišli sme Sedlu Priehybina, odkiaľ to bola už len pol hodina.

• 

• 

• 

• 

Poľana 1458 m n.m.

Keď sme zdolali posledný stupák, čakal nás vrchol Poľany. Výhľady tu ale nečakaj. Vrchol je skôr iba taká lúčka. Poľana (1458 m n.m.) vznikla v treťohorách a dnes predstavuje zvyšok pôvodnej zvrstvenej sopky – stratovulkánu. Zaraďuje sa však medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Keďže sme chceli vidieť okolité kopce, pokračovali sme 15 minút po červenej na kopec Katruška, odkiaľ si vedel ísť doprava aj doľava a užiť si výhľad. Vyhliadky sa volajú Katruška a Zbojnícky tanec. Samozrejme, že my sme šli na obe. Určite to stálo za to, najradšej by som tam ostala do noci. Museli sme ale bežať dole, hnal nás samozrejme hlad. Naobedovali sme sa pri hoteli, kde sme boli ako inak, tiež sami. Spravili sme si tam normálnu hostinu a dosť sme si to užívali. Po ceste dole si Denis zvrtol členok, takže som vedela, že cesta nebude až taká rýchla, ako hore.

• 

• 

• 

• 

• 

Vyhliadka Zbojnícky tanec a Katruška

Nahodili sme teda mierne tempo a pokračovali dole tou istou trasou. Akosi som aj predpokladala, že pri vodopáde bude viac ľudí a tak aj bolo. My sme to teda len tak prefrčali, stačilo mi keď som tam videla rodinky s deťmi a všetky skupinky bez rúšok. Dole to už bolo lepšie. Stretli sme len zopár ľudí a užívali si posledné chvíle v lese, pre nás také  cenné.

• 

V ten deň sme dokopy prešli 15 km, 23 tisíc krokov. Celá trasa má stúpanie približne 850 m. Časovo to vychádza asi 5 hodín pri svižnejšom tempe. Naozaj je lepšie vstávať na túry skôr, lepšie pre teba aj pre druhých. Ja som nikdy nebola za vstávanie o štvrtej, ale asi to má nejaký význam. Najmä v dnešnej dobe a určite aj cez leto, kedy skôr hrozia poobedné búrky. Viac informácií nájdete v odkaze na turistickú mapu Poľana.

Dúfam, že vy ste všetci zdraví a užívate si prírodu aj v týchto ťažších časoch. Pozrite si aj ďalšie články z okolia Pohronského Inovca napr. Výstup na Veľký Inovec alebo Benát – Kamenné mesto.

Anka a Denis.

---

Galéria obrázkov Poľana a vodopád Bystré

Kadetadeposvete.sk na Instagrame