Tento rok bola jar veľmi krátka. V Bratislave trvala asi dva týždne a to naozaj nepreháňam. Pozorovali sme skok zo zimných teplôt na letné. Podarilo sa nám vychytať ešte prelom jarného a letného počasia a ísť na zaujímavú túru na sever Slovenska. V piatok poobede vyrážame v podvečerných hodinách, kedy je z Bratislavy pomerne hustá premávka, na víkend do Martina. Po takmer troch hodinách strávených v aute sme konečne doma. Ešte pred cestou sme sa dohodli, že absolvujeme túru v pohorí Veľkej Fatry. O výstupe na Šíp som toho Anke už povedal veľa a teraz je správny čas a počasie na jeho realizáciu.
Na druhý deň sa nám po náročnom pracovnom týždni ťažko vstáva a tak vyrážame z Martina okolo pol desiatej ráno, čo je na túru v takýchto končinách, ak rátame cestu, dosť neskoro. Veľmi ľahko sa stáva, že vás zastihne búrka. Niečo podobné sa mi stalo pred ôsmimi rokmi presne v tejto časti Veľkej Fatry a nebolo to nič príjemné.
Cestu do Stankovian, odkiaľ zahajujeme náš výstup, absolvujeme autom asi za 30 minút. Hľadáme ešte odbočku do Stankovian, ktorá je troška neprehľadná a nachádza sa v Ľubochni. Odtiaľ je to autom asi desať minút. Po úzkej cestičke popri Váhu sa dostanete priamo do obce a odbočíte doprava smerom k železničnému priecestiu. Auto môžete nechať zaparkované hneď pri žltej značke (za železničným priecestím) alebo budete autom pokračovať doľava asi 250 m a odbočíte doprava k cintorínu, kde po ľavej strane uvidíte parkovisko.
Celá trasa výstupu na Šíp (1170 m n.m.) je dlhá asi 5,6 km s prevýšením (stúpaním) 730 až 830 m. Všetko záleží od toho, či sa rozhodnete ísť ešte na Zadný Šíp, ktorého výška je 1143 m n.m. Výstup by ste mali zvládnuť za dve a pol hodiny, maximálne za 3 hodiny po žltej turistickej značke. My sme si zvolili výstup zo Stankovian, pretože tu nie je taký strmý kopec, ako z opačnej strany, z Kraľovian.
Vonku je celkom teplo a my sme si zabudli opaľovací krém a šiltovku na hlavu. Obúvame garmonty a pokračujeme 250 m po asfaltovej ceste. Celú trasu až po Žaškovské sedlo (720 m n.m.) prechádzame cez Škútovú dolinu.
Na štrkovej cestičke sa držíme stále vľavo a na jej konci musíme prejsť cez malý potôčik. Odtiaľto už vchádzame do lesa a začína prvý prudší kopec. Prechádzame lesom, ale držíme sa stále žltej značky, pretože v tejto časti sa nachádza mnoho zvažnic, kade miestny zvážajú drevo a ľahko niekde odbočíte a zablúdite. Pre lepšiu orientáciu zapínam GPS a moju obľúbenú mapu, ktorá ma ešte nikdy nesklamala – OSMAND. Po krátkej chvíli stretávame pána, ktorý sa nám prihovoril. Hovorí, že je v tejto oblasti prvý krát a tak pokračuje s nami, lebo ako jediní vieme, kade máme ísť.
Rozprávame sa a po pár minútach začína byť les redší a pred sebou sa nám ukazuje opustený strom v strede sedla. Toto miesto si dobre pamätám a tak viem, že sme na Žaškovskom sedle vo výške 720 m n.m. Ak to tu nepoznáte, tak choďte rovno ku značke a tá vás dovedie smerom do ľava, odkiaľ výstup pokračuje už iba cez les.
Dávame si krátku pauzu a výstup pokračuje cez les. Striedajú sa tu prevažne bukové stromy s ihličnatými. Tu sa už nestratíte, vedie tu iba jedna cestička, ktorá býva po celý rok zasypaná listami so stromov. Stúpanie je čoraz horšie a miestami máme problém s kondíciou. Prichádzame k malému skalnému previsu po ľavej strane. Je tam asi 2 m diera, no odtiaľto už vidíme krásny výhľad na okolie. Pokračujeme ešte asi polhodinu a tesne pred vrcholom sa opäť na ľavej strane nachádza jaskyňa. Ak ju chcete navštíviť, tak je potrebné zísť pár metrov dole. Do nej sa dostanete tak, že vyjdete asi 5 m skalu, ale nemajte strach, nachádza sa tu pomocné lano.
Odtiaľ je to na vrchol Šípu asi 10 minút chôdze a ani sa nenazdáme a sme hore. Na vrchole Šípu, vo výške 1170 m n.m., sa nachádza lavička. Vidieť môžete celú prevažnú časť Veľkej Fatry, Chočských vrchov a za dobrého počasia aj Vysoké či Nízke Tatry. Z opačnej strany môžete vidieť napríklad Oravu alebo Dolný Kubín. Na vrchole je dosť turistov a my si dávame menšiu prestávku. Neskôr ešte pokračujeme na Zadný Šíp (1143 m n.m.), kde sa nachádza typický železný kríž. Vidieť ho môžete z celého okolia. Dávame si oddych, sme dosť unavení, čaká nás ešte asi hodinu a pol cesta na parkovisko.
Cestu dolu zvládame dobre, nohy nás ale troška opúšťajú pred Žaškovským sedlom. Celú Škútovu dolinu nás už riadne bolia a cítime, že nám okrem kopca dalo riadne zabrať aj slnko. Výlet hodnotíme veľmi dobre a odporúčame ho absolvovať každému z vás. Pod článkom nájdete aj podrobnú mapu výstupu na Šíp zo Stankovian.
Ak sa rozhodnete čas stráviť v tejto časti Slovenska, určite vám odporúčame navštíviť napríkladvyhliadku na Dubni. Nachádza sa kúsok od centra Žiliny a ponúka krásne výhľady na okolitú prírodu. Určite si pozrite aj ďalšie naše články a inšpirujte sa cestovaním kadetadeposvete.sk.
Anka a Denis
Galéria obrázkov výstupu na Šíp
Kadetadeposvete.sk na instagrame
Podľa niektorých historikov stál od roku 1217 na vrchu Mních kláštor, kde sídlili templári. Existenciu kláštora na vrchu mních vraj potvrdzujú aj archívy rodiny kniežaťa Herbersteina zo Štajerska, kde doslova stojí: Ioannes Godefridus ab Herberstein, veľký vizitátor a predstavený rádu templárov, zomrel pri vizitácii v roku 1230 v Uhorsku na periférii Liptova na vrchu Mních. Už v 18 storočí vraj neboli na vrchu žiadne stopy po kláštore, ale bolo ešte vidieť stopy po ceste, ktorá viedla od rieky Váh k miestu kde mal stáť kláštor.
V prípade pekného počasia doporučujem ovlažiť sa v kúpeľnom prameni neďaleko železničnej trati Stankovany – Kraľovany. Je to prírodný minerálny prameň s drevenými schodíkmi uľahčujúcimi vstup do jazierka.
vau, paráda, to sme teda nevedeli. Ďakujeme za info 🙂