V predchádzajúcom článku Gardské jazero a Sirmione o našom výlete po Taliansku a Rakúsku sme vám rozprávali o krásnych pobrežných mestách Sirmione a Malcesine, ktoré spája ľadovcové jazero Lago di Garda.
Ak sa dobre pamätáte, tak som spomínal, že si našu dovolenku rozdelíme na 5 menších článkov (blokov): Gardské jazero a Sirmione, Talianske Dolomity, Horský priesmyk Grossglockner, Dachstein, Hallstatt a Traunsee. Máte sa na čo tešiť, pretože sa dozviete viac informácií o našich zastávkach, uvidíte zaujímavé fotky, tipy na výlety, turistiku a mnoho iného.
Posledné 3 dni boli plné zážitkov a spoznávania miest, kde sme ešte nikdy neboli. Krásne ľadovcové jazero nesklamalo, voda bola síce studenšia, zato počasie veľmi horúce. Od začiatku dovolenky sme vysoké teploty znášali horšie, a tak sme sa nevedeli dočkať chladnejšieho počasia v Dolomitoch.
Práve opúšťame Malcesine a pomaly sa lúčime s Gardským jazerom. Cestička je veľmi kľukatá, striedajú sa stúpania a prudké zrázy, vodiči si prídu na svoje. Postupne prechádzame cez mestečká Navene a Torbole a tesne pred najväčším mestom Riva del Garda odbočíme doprava (cesta SR249) – smer Trento. Do Trenta je to z Malcesine presne 56 km. Trasu zvládnete autom asi za hodinku a pol. Po príchode do mesta je v tieni 39 ˚C. Viete si asi predstaviť, aká je teplota v centre mesta, kde je asfalt úplne rozpálený.
Ak budete mať v Trente viac času, zastavte sa a prezrite si napr. Cattedrale di San Vigilio a celé centrum Trenta. Po krátkej, asi hodinovej zastávke v tomto historickom meste, pokračujeme (cesta SS12) do pár kilometrov vzdialeného Lavisu. Potom odbočíme vpravo smer Cavalese (cesta SS612). Cesta do Cavalese je veľmi kľukatá a dá zabrať aj skúsenému vodičovi. Keď vchádzate do tejto dediny, nezabudnite odbočiť vpravo – pokračujete po SS48 až do Canazei. Odporúčam vám použiť GPS, pretože môžete ľahko zablúdiť. Nezabudnite si ju aktualizovať – viem že ma navigácia sklamala, keď som to najmenej čakal.
Po príchode do Canazei nachádzame pred kruhovým objazdom Camping Marmoladu. Zisťujeme, že je úplne preplnený a technicky dosť zastaralý. Hodnotil by som ho maximálne *. Sklamaní po náročnej ceste hľadáme alternatívu ubytovania. Anka našla na GPS zaujímavý kemp Camping Malga Ciapela (Romantic Village) v obci Malga Ciapela, ktorý je na druhej strane údolia, v obci Malga Ciapela, čo je priamo pod východnými stenami Marmolády. Celá cesta z Trenta do Malga Ciapela trvá necelé 3 hodiny a prešli sme len 112 km.
Kemp je veľmi dobre vybavený ***, sú tu krásne čisté sprchy, reštaurácia a vlastní ho češka Blanka Milfaitová. Je to zaujímavá osôbka, ktorá so svojimi vychýrenými marmeládami vyhrala Worlds marmalade Awards (viete si ich zakúpiť na recepcii). Jedným z jej snov bolo aj vlastniť kemp v Dolomitoch. Jediný problém v kempe bol ten, že sme nemohli mať pri stane zaparkované auto, ako je to zvykom v ostatných kempoch. Majú tu iné pravidlá, a tak beháme hore dole po veci a rozkladáme stan. Ani sa nenazdáme a je večer, dáme si sprchu, uvaríme jedlo a vypijeme chladené pivko. Zajtra sa chystáme na vrchol Piz Boe, ktorého nadmorská výška je 3152 m.
4. Deň – Výstup na Piz Boe 3152 m n.m.
Hneď ráno vstávam prvý a zisťujem, že je pol siedmej, čo je dosť neskorý štart na takúto túru, pretože poobede vás môže ľahko zastihnúť v tomto ročnom období búrka. Poženiem Anku a o 7:30 hod. vyrážame autom cez priesmyk Lago di Fedaia do Canazei, kde odbočujeme vpravo po SS48 k hotelu Col di Lana (Passo Pordoi 2240 m n.m.). Cesta je veľmi kľukatá a strmá, prekonávame poriadne prevýšenie a auto dostáva zabrať. Veľká výhoda v týchto kopcoch je to, že sa dostanete pomerne vysoko autom. Potom už len stačí prevýšiť pár stoviek metrov a ste na vrchole.
O 8:30 hod. vyrážame od hotela (Passo Pordoi 2240 m n.m.) po horskej cestičke č. 627 do sedla Forcella Pordoi (2848 m n.m.) s prevýšením 610 m. Cesta nie je náročná, čiastočne vedie suťou a zvládnete ju do dvoch hodín. Turisticky a lezecky zdatnejší turisti môžu použiť ferratu, na ktorú vás navedie turistická značka. Jej obtiažnosť je C, miestami C/D (viď mapu ferraty pod článkom).
Prikladám aj mapu pre tých, ktorí by sa rozhodli pre výstup ferratou Cesare Piazzetta na Piz Boe 3152 m n.m.
Na sedle sa nachádza horská chata Rifugio Forcella Pordoi 2848 m n.m., kde sa môžete pred ďalším výstupom občerstviť a načerpať nové sily.
Po krátkej prestávke pokračujeme po stolovitej hore, ktorú vytvaroval tlak ľadovca, po ceste č. 627 na vrchol Piz Boe. Tento úsek nie je náročný na stúpanie, okrem poslednej časti. S pribúdajúcou výškou nás začínajú opúšťať sily. Miestami sa treba viackrát nadýchnuť, ale pre tých, čo sú zvyknutí a majú dobrú kondíciu, je výstup bez problémov. Prevýšenie na vrchol je asi 320 m a zvládame to za hodinu a pol.
Posledné kroky sú veľmi ťažké a ja cítim, že potrebujem cukor, lebo mi začína byť zle. Anka je asi 20 m predomnou a keď mi začala klesať morálka, na horizonte sa náhle objavuje malá chata Rifugio Capanna Fassa. Konečne sme na vrchole Piz Boe 3152 m n.m., kde sa zdržiavame asi 30 minút. Keďže sme unavení, oddychujeme a kocháme sa krásnymi výhľadmi na najvyšší vrch talianskych Dolomitov – Marmoladu a ostatné pohoria.
Zo severnej strany sa na nás ženie oblačnosť a keď o 12:30 hod. schádzame, počasie sa začína náhle komplikovať. V pozadí ešte vidíme záchrannú akciu turistu, po ktorého priletel vrtuľník. Našťastie záchranná akcia dopadla dobre, pretože asi o 13:00 hod. sa začína nad pohorím formovať búrka a vidieť blesky.
V tejto nadmorskej výške to môže byť obzvlášť nebezpečné, pretože ste na otvorenom priestranstve. Na zostupe do sedla Frocella Pordoi volíme chatu Rifugio Pordoi, ktorá sa nachádza na vrchole Sass Pordoi (2950 m n.m.). Je to približne 100 m ďalšieho stúpania a za necelých 15 minút prichádzame na stanicu lanovky. Cesta dole trvá pár minút a cena lístka je 8 €. Celú trasu výstupu na túto tritisícku si môžete pozrieť v priloženej mape pod článkom.
Celá turistika aj s prestávkami nám trvala asi 8 hodín a prevýšili sme 1050 m. Okolo 15:00 hod. odchádzame autom z parkoviska lanovky do Campingu Romantic Village. Počasie sa stále zhoršuje, v noci nás zobudí búrka, ale stan Zajo to hravo zvládol. Ráno je už opäť pekne a nás čaká nový výlet do národného parku Puez-Odle, ktorý je podľa mnohých najkrajší v talianskych Dolomitoch.
5. Deň – Najkrajšia časť dolomitov Puez-Odle a prechádzka pri Val di Funes
5. deň nášho výletu som mal naplánovanú Ferratu Brigatu Tridentinu, ktorá končí na vrchole Exner Turm (2497 m n.m.). Jej náročnosť sa dá prirovnať k C-čku a prevýšite asi 530 m. Určite ju niekedy v budúcnosti pôjdeme a napíšem o nej článok, ale vráťme sa späť k Val di Funes. Kemp opúšťame o ôsmej a smerujeme do 82 km vzdialenej obce St. Maddalena. Cesta trvá asi 2 hodiny a na parkovisko Zan-Zannes prichádzame o 10:00 hodine.
Rozhodli sme sa, že sa prejdeme na chatu Geisleralm – Malga Geisler s rozhľadňou Geislerkino. Na chatu sa dostávame asi za dve hodiny a ukazuje sa nám krásny výhľad na štíty Sas Rigais (3025 m n.m.) a Furchettu (3025 m n.m.). Schádzame dole na parkovisko, za ktoré sme zaplatili 5 € – celodenný lístok, nižšie v obci sa dá nájsť voľné miesto, takže ak ste šikovní, nemusíte platiť.
V obci St. Maddalena sme odfotili ikonický kostolík sv. Jána Nepomuckého zo 16. storočia, ktorý sa nachádza v strede lúky a v pozadí vidíme panorámu kopcov Sas Rigais a Furchettu. Toto miesto je jedno z najkrajších výhľadov Dolomitov. Odchádzame sa ešte pozrieť nad dedinu a pokochať sa výhľadmi zhora.
Cesta nad dedinkou je taká úzka, že by tadiaľ neprešli dve autá (jedine tie malé talianske), my sme našťastie prešli bez problémov. Po polhodinke strávenej obedovaním sadáme do auta a presúvame sa späť do kempu pod Marmoladou.
Večer je pekne a tak sa ideme prejsť cez dolinu, ktorá je cez deň spoplatnená turistickým poplatkom, do 2,5 km vzdialenej dedinky Sottoguda. Dolinu pretínajú prudké vápencové zrázy, ktoré vznikli v období topenia ľadovcov, kedy tadiaľ pretekala rieka. Bralá sú krásne vyformované, určite toto miesto navštívte.
Počasie nám večer opäť nepraje. Našťastie sme stihli prísť včas do kempu. Zo severu sa prihnala veľká búrka, ktorá trvala 5 hodín. Vôbec sme nespali, dokonca sme museli zo strachu o život odísť spať do auta. Ráno sa budíme celí unavení a dolámaní, balíme stan a príslušenstvo. Naša cesta smeruje cez horský priesmyk Grossglockner, mestečko Zell am See do 320 km vzdialeného Ramsau am Dachstein, ktoré sa nachádza priamo pod kopcom Dachstein a jazerom Hallstat, ale o tom si povieme v ďalšom článku tejto série. Ak ste sa dostali pri čítaní až sem, tak si určite pozrite priloženú mapu a stručné zhrnutie najzákladnejších informácií o výlete talianske Dolomity.
Anka a Denis
Päťdielna séria článkov o Taliansku a Rakúsku:
1.) článok (1., 2. a 3. deň výletu): Gardské jazero a Sirmione
2.) článok (4. a 5. deň výletu): Talianske Dolomity
3.) článok (6. deň výletu): Horský priesmyk Grossglockner
4.) článok (7. deň výletu): Dachstein
5.) článok (8. deň výletu): Hallstatt a Traunsee
Galéria obrázkov Talianske Dolomity
Kadetadeposvete.sk na instagrame
Ahojte, páčia sa mi vaše články o cestovaní po Taliansku a Rakúsku. Neviem sa dočkať ďalšieho článku. Len tak ďalej, moc vám fandím 🙂
Ahoj ďakujeme za podporu, postupne pripravujeme ďaľšie články z tejto prekrásnej oblasti Talianska. Sú pridané aj nové články o Lago di Braies, Cortine d´Ampezzo alebo aj o výstupe na Nuvolau či Averau zo sedla Passo di Giau.
Ahoj z kempu pod Marmoladou 🙂 Náhodně jsem dostala odkaz na tento článek a koukám, že jste si to tu okolo pěkně projeli 🙂 Tak až zase zavítáte, dejte vědět, bude tu na vás čekat nějaká dobrota na občerstvení!
Z dnes už přejmenovaného kempu na „La Marmolada“ pozdravuje Blanka, ta od marmelád 🙂
Zdravííííme 🙂 Ďakujeme, určite sa k vám zase vrátime a tešíme sa na najlepšie marmelády 🙂 Anka a Denis
Ja by som este doplnila vystup z Malcesine na Monte Baldo 🙂 hovori sa, kto tam nebol, akoby nebol na Gardskom jazere:)
V ktorom meciaci te tu boli?
Dolomity pravidelne navštevujeme na prelome júna a júla, kedy je počasie v tejto oblasti najstabilnejšie. A v lete preto lebo cestujeme aj 10 dni. Ale úplne najideálnejšie je to v septembri, kedy už nie sú poobede búrky.